Deň osemdesiaty štvrtý

„Pravdu nájdeme omnoho skôr na dne či na okraji vecí (myslená sociálna, politická, ekonomická štruktúra) než na vrchole alebo v centre. Ľudia na vrchole i tí v strede si vždycky musia príliš vecí dokazovať a musia toho príliš mnoho chrániť. Áno, i ľudia na okraji alebo na dne môžu prepadnúť zahorknutiu a chamtivosti, ale život na dne či na hrane často dáva vysokú mieru súcitenia a plodí mnoho vidiacich.

Tí, kto sú na vrchole, sa v duchovnej oblasti často učia len veľmi pomaly; pre úspešných môže byť veľmi ťažké vôbec započuť posolstvo evanjelia. Tí na dne majú z hľadiska smerovania k pravde a k otázkam pravdy a spravodlivosti náskok. Z tohto predpokladu vychádzal aj Ježiš: „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5; 3). Ako nám to mohlo uniknúť? Nemohlo to byť napríklad preto, že máme vrchol radšej než pravdu?

Aké aspekty môjho života mi môžu brániť, aby som sa obrátil tvárou v tvár k pravde?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 108.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra

Deň osemdesiaty

Náboženstvo sa často rodí v mystike a končí v politike. Začalo to s Mojžišom a vedie to trebárs až k súdobému postrehu Kena Wilbera, podľa ktorého spiritualita vždycky „začína elitársky a končí egalitársky“. Problém je, že príliš mnoho ľudí zostáva vo východziom bode elitárstva.

Kde som videl, ako sa náboženstvo premieňa v politiku?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 104.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra

Deň sedemdesiaty deviaty

„Súčasťou dnešného mužského problému je, že naše náboženské inštitúcie nám neotvárajú cestu k skutočným stretnutiam s posvätnom, a dokonca ani s našou vlastnou celosťou. Dostávame hlavne pravidlá a príkazy, smernice a pekné obrázky, ktorých účelom je formovať náboženské identity a hranice. Všetky tieto veci sa odohrávajú vonku mimo vlastného ja. Tým pádom nijak neprispievajú k rozvoju podstatného vnútorného života.

Opravdické, skutočné šťastie, ako skutočné osvietenie, vždycky prebieha zvnútra von. Keď trávime príliš mnoho času vonku, mávame tendenciu vonku už zostať a zameniť formy, rituály, dogmy a slová za skutočný prežitok milosti, milosrdenstva či Boha.

Keby som mal možnosť navrhnúť podobu skutočného stretnutia s božským, ako by to vypadalo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 103.

Deň sedemdesiaty ôsmy

„Ako muži musíme urobiť veľa práce. Predovšetkým musíme pochopiť dlhodobé škody, ktoré na nás a na svete napáchal patriarchát – teda zneužívanie mužskej sily. Patriarchát ničí ženy, deti, mužov, planétu a väčšinu spoločenských systémov, ktorým vnútil ako základ dominanciu namiesto spolupráce. Raz som sa pýtal misionárov v Latinskej Amerike, akú jednu konkrétnu vec by zmenili v Južnej Amerike, keby mohli. Všetci sa zhodli: „machismo!“ Z machizmu (mačizmu) vyrastá drvivá väčšina korupcie, ktorá ovláda politiku, cirkev, rodinu i vzťahy všeobecne. Takáto cirkev tento problém riešiť samozrejme nemôže, pretože je jeho súčasťou.

Som presvedčený, že Ježiš si k práci vyvolil dvanásť mužov z toho dôvodu, že muži potrebujú pomoc najviac, a dokým neprevedú zmenu mocenských vzťahov, nedôjde ku zmene dejín ani ľudí. Tých dvanásť učeníkov bolo jeho skúšobnou a študijnou skupinkou! Ženy teda neboli z jeho vnútorného kruhu vylúčené preto – ako si to interpretuje cirkevný patriarchát – , že by nedokázali zaujať vedúce postavenie.

Komu v mojom živote tvrdo ublížil patriarchát?
Akým spôsobom k tomu došlo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov

Deň sedemdesiaty siedmy

„Ako máme komunikovať s Bohom, ktorého nemôžeme vidieť? Na okamžik Ho v niečom alebo v niekom zahliadneme a pomyslíme si: Áno, to je ono. Chceme sa pozrieť bližšie, ale ono to nevydrží. Tak stratíme záujem, dokiaľ v nás zase niečo nevzbudí túžbu.

Ak žijeme opravdovo – skutočne a pokiaľ vytrváme na ceste duchovného hľadania, zakúsime častejšie osamelosť než jej opak. Táto osamelosť je nevyhnutná a pobáda nás na ceste vpred, nikto sa v nej však necíti dobre. Preto sa nám zdá ľahšie vytvárať si niečo, čím by sme túto dieru zaplnili: moralizmy a rôzne praktiky, ktorými si chceme prilákať Boha zase k sebe. Vymyslíme si nástroje umelej stimulácie, ktoré nám dajú klamný pocit uspokojenia. Ale aby sme dôverovali onomu prahnutiu, to nás nikto neučí. Ako povedal svätý Ján od Kríža a ja parafrázujem, Boh čaká len na bubliny vzduchoprázdna, ktoré by práve Boh mohol zaplniť. Ponúknite Bohu vákuum a odmietnite ho sami zaplniť.

Musíme sa naučiť, ako žiť s hladom po Bohu, pretože ten nám dodáva energiu k ceste samotnej.

Kedy som sa stretol s Bohom takým spôsobom, že som to prežíval ako lásku?
Kedy som bol so svojim životom najviac nespokojný?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov