Archív značiek: Anna

Svätý Joachim a svätá Anna, rodičia Panny Márie

Sviatok majú 26. 07.

Žili v 1. stor. pred Kristom

Svätý Joachim je patrónom manželských párov, obchodníkov z plátnom a tesárov. Svätá Anna je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich.

Meno Joachim, z hebrejského Jojáqím znamená „Príprava na Pána“, „Boh Jahve ho postaví“, „Vzpriami“, „Pán ustanovil“, „Boh ustanovil“. Meno Anna, hebrejsky Channá(h), znamená „Milosť“, „Láska“, „Modlitba“, „Milostná“, „Milá“.

Joachima a Annu identifikuje tradícia cirkvi ako rodičov Panny Márie. Ich mená poznáme z apokryfných spisov už z 2. storočia, prvá zmienka je z textu Protoevanjelium svätého Jakuba. Kanonické spisy ich mená neuvádzajú.

Podľa Protoevanjelia svätého Jakuba Joachim bol bohatý, zbožný a dobrý muž. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Spolu so svojou ženou Annou prežíval Joachim veľké utrpenie pretože Anna bola vo vysokom veku a bola podľa všetkého neplodná. Po útrapách a modlitbách Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme.

„Svätý Joachim a Anna orodujte za nás!“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“

Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“

Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“

Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“

Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.


Zamyslenie

„Včera sme ti položili otázku: „S kým sa stotožňuješ?“ A pozvali sme ťa, aby si sa o svojej situácii porozprával s Ježišom. Dnes vidíme Annu hovoriť o svojej situácii. Vyliala svoje srdce pred Bohom a odkryla mu svoje sklamanie, hlboký zármutok a trápenie. No ešte aj potom ostala nepochopená, obvinená a odmietnutá. Mala však odvahu hovoriť a vysvetliť svoje rozpoloženie. Následne dostala požehnanie od kňaza a chválila Boha. Neskôr počujeme jej modlitbu radosti, keď počala a dostala dar dieťaťa.

Si zatrpknutý? Ak áno, porozprávaj sa s Otcom o svojej situácii tak, ako Anna. V Liste Hebrejom 12,15 nám sv. Pavol radí, aby sme sa zbavili každého koreňa nevôle, horkosti alebo nenávisti, ktoré spôsobujú zmätok a trápenie. Táto horkosť poškodzuje nás a naše vzťahy. Sloboda nastane, keď zo srdca odpustíme a vzdáme sa svojej nenávisti a horkosti.

Ak si sklamaný, môžeš si prečítať príbeh o učeníkoch putujúcich do Emáuz v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 24, 13-35. Kto si, kde si a čo robí Ježiš? Keď s ním budeš hovoriť, môže ti dať nový pohľad.

Cítiš sa nepochopený a obviňovaný? Možno by si vo svojej predstavivosti mohol byť s Annou a Hélim a sledovať, čo sa stane.

Včera sme tiež videli, ako sa Annin manžel Elkána pokúšal utešiť svoju manželku v jej utrpení. Spýtal sa jej, či pre ňu neznamená viac ako desať synov. V čase jej trápenia bol pre ňu požehnaním a povzbudením. Aj my môžeme v našich ťažkých obdobiach hľadať požehnanie a slová povzbudenia. Keď sa zameriavame na dobré veci, uisťujeme sa, že Otec nás neopustil, ale vie o našej situácii. „