„Čo by si robil, keby si mal k dispozícii 20 000 eur? Kúpil by si si auto, alebo by si investoval do prerábky bývania? Zaplatil by si si dovolenku, o ktorej si vždy sníval, alebo by si peniaze venoval na dobročinné účely?

Nardový olej, uchovávaný v alabastrovej nádobe, mal asi takúto hodnotu. Mária neurobila nič z vyššie spomenutých vecí, ale vyliala celý obsah nádoby na Ježišove nohy a potom ich utrela vlasmi, ako skutok vďačnosti a úcty, poklony a poníženosti.

Učeníci, najmä Judáš, boli rozhorčení. Judáš vyslovil svoj nesúhlas s plytvaním námietkou, že parfém sa mohol predať a peniaze rozdať chudobným. To bola síce pravda, ale jeho skutočným motívom bolo vlastné obohatenie. Navonok sa prejavoval ako starostlivý človek, ale motívom jeho srdca bola chamtivosť.

Ježiš vnímal Máriin skutok ako symbol jeho pohrebu. Pripravovala naň jeho telo ešte pred ukrižovaním. Príležitostí pomôcť chudobným bude ešte mnoho, pretože tí tu budú vždy, ale Ježiš je s nimi iba na obmedzený čas.

Máriin skutok je pre mňa výzvou. Myslím si, že by som reagovala podobne ako učeníci, pretože na plytvanie peniazmi som veľmi citlivá. Ježiš však videl do srdca Márie a Judáša. Nevidel plytvanie, ale láskyplnú úctu a utvrdil ju v tom, čo robila. Mária utratila svojich „20 000 eur“ na toho, ktorého milovala, kým sa ešte dalo.

Keby si bol na tejto hostine, aký dar by si priniesol Ježišovi? V mysli sa mi vynára vianočná pieseň: „Čo mu môžem dať, ja chudobný? …dám mu svoje srdce.““