Piatok 31.5.2019

Liturgické čítania na dnešný deň

Existujú dva odlišné postoje k službe. Pre niekoho menšia osoba slúži väčšej osobe, pretože je to jej povinnosť. Zamestnanec slúži svojmu zamestnávateľovi, pretože je to správne. Je založená na spravodlivosti a je to dobré. Ale existuje aj iný postoj, kde väčší slúži menším, a to kvôli láske. Matka a otec slúžia svojmu dieťaťu, nie preto, že dieťa je väčšie, ale preto, že ich dieťa potrebuje, a pretože milujú svoje dieťa.

Nebeské kráľovstvo je spoločnosťou, kde väčší slúžia menším. Najväčší zo všetkých, Ježiš, slúži najviac zo všetkých, pretože miluje najviac. A ako rastieme v jeho láske, rastie aj naša schopnosť slúžiť z lásky; a vzťahy prekvitajú.

Keď sú naše činy motivované potrebami inej osoby a nie našimi vlastnými, prináša to prekvapujúce dôsledky. Predpokladajme, že máme nepriateľov, ktorí nám úmyselne spôsobujú problémy. Vieme však, že sa musia správať takýmto spôsobom, pretože im to hovoria pravidlá v ich srdci. Aká je ale ich skutočná potreba? Potrebujú spoznať pravidlá a nechať Otca premeniť ich láskou. Pravidlá v ich srdciach sú založené na neistote, čo vedie k potrebe kontrolovať ľudí a okolnosti. Ale naším cieľom je ukázať im Otcovu lásku tak veľmi, ako sme toho schopní. Tam bude aj odpoveď od nich, aj keď to môže chvíľu trvať. Povaha nášho vzťahu s nimi sa zmení. Otcova láska upokojí ich neistotu a umožní im zmenu pravidiel srdca. A tým sme robili našu prácu. Zvyšok je už medzi nimi a Otcom.

Ak oni chcú, aby ich Duch Svätý zmenil, potom to on aj urobí. Ten istý Duch Svätý bude hovoriť s naším vlastným duchom a povie: „Veľmi dobre, dobrý a verný sluha.“ Sme dobrí, pretože chceme, čo je pre nich najlepšie. Sme verní, pretože robíme to, čo robí náš Otec v nebi. A čo viac, život sa stáva pokojnejší. Je omnoho pokojnejšie slúžiť z lásky než bojovať. A my sme väčší ako oni, pretože najväčší v Nebeskom kráľovstve je najväčším sluhom skrze lásku, a to je Ježiš.

Keď som čítala v Rimanoch 12, 9-16 zoznam toho, ako by som sa mala správať a čo by som mala robiť, cítila som sa zmätene a mala som pocit, že to nedokážem. Ale uvedomila som si, že to povolanie je milovať. A všetko, čo mám urobiť, je len milovať osobu stojacu predo mnou. Keď sa Matky Terezy pýtali, ako by pomohla všetkým ľuďom v núdzi v Indii, jej odpoveď bola, milovať tú pred ňou. Niekto iný to zhrnul takto. Na pláži bolo vyplavených veľké množstvo hviezdíc. Človek, ktorý to videl, komentoval zbytočnosť hádzať ich po jednom späť do mora. Osoba, ktorá ich hádzala, odpovedala: „No, ale tejto jednej to pomáha“. Nemusím sa teda trápiť úlohou, ako to urobiť, ale jednoducho milovať osobu, ktorá je predo mnou.

A tu jeden spôsob, ako môžete milovať osobu stojacu pred vami, ak ste tehotná. Mária navštívi Alžbetu, ktorá je tehotná s Jánom Krstiteľom. Keď sa stretnú, dieťa v jej lone spraví pohyb (sa zachveje) s radosťou. Dieťa v lone si je vedomé stretnutia. Dokáže reagovať na dotyk, na hlasy, na emócie. Takže ak ste tehotná, rozprávajte sa s dieťatkom vyslovujúc slová lásky. Dokázalo sa, že dieťa v brušku reaguje na milujúci dotyk. Ak sa objaví strach alebo hnev, potom hovorte slová pokoja a láskyplného ubezpečenia, len čo to bude možné. Tiež hovorte slová požehnania a povzbudenia. Nech otec hovorí s dieťatkom tiež, pretože dieťa rozpozná hlas svojho otca.

Ježiš povedal v Jánovi 16,33 ,,vo mne môžete mať pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale dúfajte! Ja som premohol svet.“

Pavol tomu rozumel. Práve bol ukameňovaný a skoro mŕtvy, ale zázračne sa uzdravil. Na druhý deň bol už znova na svojej ceste a to nemal pohodlné auto, ktoré by šoféroval na dobrej ceste.  V 2 Korinťanom 11, 23-28 rozpráva o utrpeniach a ťažkostiach, ktoré zažil.

S Robertom sme mali tiež naše časy skúšok a ťažkostí.  Náš zoznam nebol tak ťažký, ako Pavlov, ale porovnávanie toho, čím som ja trpel s tým, čo niekto iný utrpel, neprináša ovocie. Moja bolesť je moja bolesť a bolí to.  Môžem dovoliť môjmu utrpeniu, aby ma spravilo zahorknutým, alebo môžem použiť moje utrpenie, aby som sa stal lepším. Keď ma niekto zradil, potrebovala som odpustiť, keď ma niekto odmietol, potrebovala som odpustiť, keď ma niekto využíval, potrebovala som odpustiť. V každej situácii odpustenie prinieslo prepustenie.  

Niekedy zistíme, že situácia sa stále opakuje. Potom je dobré spýtať sa Otca, či existuje koreň, ktorý spôsobuje opakujúce sa okolnosti. Kedy bol prvýkrát, čo som bol zosmiešňovaný, kedy bol prvýkrát, čo som bol šikanovaný, kedy bol prvýkrát…  Odpustenie, ako dieťa, ktoré zažilo bolesť, prinesie uvoľnenie a slobodu.  To môže byť ťažké a možno budete potrebovať niekoho, kto je skúsený v modlitbe, aby vám pomohol.  Alebo možno budete považovať za užitočný pre vás seminár Otcovo srdce.

Ježiš prichádza a dáva nám pokoj; to znamená, pokoj v našich okolnostiach a tiež moc prekonať naše okolnosti.

Jer 17, 5-10
Toto hovorí Pán: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána. Bude ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, v zemi soľnatej, kde sa nedá bývať.
Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou.
Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.
Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť; kto sa v ňom vyzná? Ja, Pán, skúmam srdce a skúšam zmýšľanie: každému odplatím podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov.“

Meditácia manželov Hoxarovcov:
„Vieme, že si môžeme vybrať medzi požehnaním a kliatbou, životom a smrťou. Dnes nám písmo hovorí, ako to urobiť. Ak dôverujeme ľudským bytostiam, že dostaneme od nich lásku, chválu a našu hodnotu, potom sme prekliati. Pretože dávame moc nad svojim šťastím tým, ktorí nás bezpodmienečne nemilujú. Jedného dňa využijú túto moc na dosiahnutie svojich cieľov a budeme sa cítiť nemilovaní, kritizovaní a neocenení. Prekliatie je, že naše srdce zatvrdne, a bude pre nás ťažšie počuť nášho Otca, ako k nám hovorí.
Ale požehnaný (šťastný) je človek, ktorý dôveruje Pánovi, že mu dá lásku, chválu a hodnotu. Môžeme zveriť naše šťastie tomu, ktorý nás miluje bezpodmienečne. On nemá žiadne potreby, takže nikdy nepoužije svoju moc na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Namiesto toho chce, aby sme sa stali podobnejší jemu a boli premenení jeho láskou.
Lk 16, 19-31
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘
No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobréza svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘
Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘
Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘
Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“

Meditácia manželov Hoxarovcov pokračuje:
Aký je zmysel týchto častí písma? Keď veríme v Pána a túžime po jeho vôli, sme požehnaní. Ale keď dôverujeme ľudským bytostiam, najmä v nás samých, nie sme šťastní.
Premýšľajte o čase, keď ste dôverovali ľudskej bytosti a tá vás sklamala. Ako ste reagovali? Zatvrdili ste si voči nej srdce? Dôverovali ste vašej vlastnej ochrane v budúcnosti? To je cesta k strachu z iných a z toho, čo môžu urobiť.
Alebo ste im odpustili a verili, že len nasledovali pravidlá vo svojom srdci? Dôverovali ste, že Otec by z tejto zlej situácie vyťažil niečo dobré? Verili ste, že váš charakter sa zlepšil, pretože dôverujete Pánovi? Toto je cesta k milosrdenstvu a pokoju. Iní ľudia vám nemôžu nič urobiť. Žiadna zbraň vytvorená proti vám nemôže mať úspech.“