Utorok 8.9.2020
„Boli sme na dovolenke v Škótsku, navštívili sme starobylé hrady a čítali sme o kráľoch a ich kráľovstvách. Králi hľadali moc, slávu a veľkosť. Väčšina z nich sa narodila ako privilegované osoby, ktoré svojich poddaných používali na to, aby dosiahli vytúženú moc a prestíž. Bojovali sa početné bitky, vyhasínali mnohé životy. Micheáš, spolu s mnohými ďalšími starozákonnými prorokmi, predpovedal príchod Ježiša, ktorý bude iným typom kráľa. Hovorí nám tri veci: Po prvé, vládca celého Izraela bude pochádzať z bezvýznamného miesta. Po druhé, tento vládca, tento kráľ, bude ako pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a chráni ich. Po tretie, jeho veľkosť bude známa všade a prinesie pokoj. Aký kontrast s bojujúcimi kráľmi v Škótsku a inými ľuďmi, ktorí v dnešnej dobe hľadajú moc a veľkosť!
Matúš používa svoje evanjelium na to, aby opísal, kým Ježiš je a aká je jeho úloha. Začína jeho históriou. Je potomkom Dávida a Abraháma a ako taký plní sľuby dané obom týmto mužom. Je potomkom Dávida, ktorý bude sedieť na izraelskom tróne a vládnuť. Je potomkom Abraháma, semena, prostredníctvom ktorého bude požehnaná celá ľudská rasa. Ukazujú to štyri ženy patriace k jeho predkom: tri boli pohanky a jedna bola vydatá za pohana. Tri z nich cudzoložili, len jedna bola bezúhonná. Možno tým Matúš chcel ukázať, že ľudské zlyhania a chyby nebránia spojeniu s Ježišom. Jeho narodenie bolo nadprirodzené, keď panna otehotnela. Boh sa stal človekom a prišiel, aby bol s nami. Emanuel – Boh je s nami. Aký rozdiel oproti pozemským kráľom, ktorí sú iba ľuďmi, vzdialenými a nedostupnými!
Nakoniec nám Matúš hovorí o Jozefovi, spravodlivom mužovi. Opísal ho ako syna Dávida, človeka podľa Božieho srdca. Muža so slúžiacim srdcom, plného starostlivosti a súcitu, ktorý sa dobre správal k tým, čo s ním zaobchádzali zle. Hoci mohol Máriu nechať ukameňovať za zjavnú zradu, uprednostnil milosrdenstvo pred zákonom.
Ako teda môžeme nasledovať Ježiša a Jozefa? Akokoľvek malé a nepodstatné sú naše začiatky a akokoľvek nedôležito sa cítime, s Pánovou pomocou sa môžeme dostať do úžasných duchovných výšok. Sme povolaní, aby sme mali slúžiace srdce a aby sme si uvedomovali, že vnesenie pokoja do určitej situácie je odrazom Ježišovej prítomnosti v nás. Taktiež, ak s nami niekto zle zaobchádza, môžeme sa – rovnako ako Jozef – rozhodnúť, že s touto osobou budeme zaobchádzať dobre. Žehnám vám, aby ste dokázali žiť svoje životy ako Ježiš a Jozef. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi – a tými skutočne sme.“