Deň sto pätnásty

„Naša kultúra ľuďom lživo nahovára, že to oni robia rozhodnutia, zatiaľ čo väčšinu rozhodnutí v skutočnosti robí niekto iný za nich. Ustavičná nutnosť dodržať termín, ktorý stanovil niekto iný, naplniť očakávania kohosi iného a trvalé vedomie, že keď človek podá zlý výkon, ktosi iný je pripravený zaujať jeho miesto, to všetko vyvoláva stres a s ním i nevyhnutnú potrebu z tohto krysieho závodu uniknúť a „de-stresovať sa“. Výsledkom je, že stále túžime utiecť od toho, čo robíme. Pokiaľ však vnímate to, čo robíte, ako osobné povolanie, necítite potrebu ani túžbu od toho utekať, pretože samotná táto činnosť vás občerstvuje.

Pre spústu z nás nie je práca ozdravná, a tak vymýšľame povrchné reakcie, ktoré nás ani neozdravujú ani neobnovujú náš pokoj. Zvyčajne sa len rozptýlime alebo starosti jednoducho odložíme. Život však i druhý deň po rockovom koncerte, televíznej show, hokejovom zápase, a dokonca i po rodinnom pikniku beží viacmenej rovnako.

Čo mňa ozdravuje a čo ozdravuje druhých skrze mňa?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 139.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra#MeditáciePreMužov