„Bojovník svetla vie: každý má strach z každého.
Tento strach sa zvyčajne prejavuje v dvoch podobách: buď agresivitou, alebo poddajnosťou. Sú to dve strany toho istého problému.
Preto keď sa bojovník ocitne pred niekým, kto v ňom vzbudzuje strach, pripomenie si: i ten druhý má pocit neistoty. Prekonával podobné prekážky, prežíval tie isté problémy.
Vie sa však lepšie vyrovnať so situáciou. Prečo? Pretože strach je mu motorom, a nie brzdou.
Vtedy sa bojovník poučí od súpera a jedná rovnako.“

Vlastná úvaha
Niekedy môže byť strach v človeku tak hlboko zakorenený, že ho nie je sám schopný poznať. Ba čo viac, keď by ho náhodou mohol spoznať intenzívne ho udupe, nivelizuje. Strach je však možný spojenec. Môže byť zdrojom sily. Aj z udupaného strachu skrytého pod povrchom môže človek čerpať energiu a môže byť jeho hybnou silou. Avšak strach pod povrchom rastie nebadane a šíri sa a mocnie a bojovník o ňom nemá žiadnu vedomosť. Často celé roky a desaťročia. Až začne prerážať ako výtrysky čistej energie na nečakaných miestach vzdialených od bojiska. Potom, po rokoch bojov, kedy už bojovníkovi dochádza síl, začnú sa objavovať na všetky strany stále nové a nové bojiská. Nečakane. Náhodne. Lebo strach, zahnaný pod povrch, prerástol celý bojovníkov svet, a on si toho ani nevšimol.