ÚCTA K BOHU
Denný smerovník: 7. týždeň
Nachádzaš sa na drsnej hornatej púšti na úpätí hory Sinaj
Máš v rukách plán k slobode: modlitbu, askézu, bratstvo. Ešte stále treba vykonať
veľa práce. Trvá dosť veľa času, kým sa vyformujú nové návyky.
Položky skutkov:
- Cti svoju svätú hodinu.
- Choď ku zdroju.
- Starostlivo si večer spytuj svedomie.
- Zostaň radostný.
Modli sa, aby Pán vyslobodil Teba a Tvoje bratstvo.
Modli sa za slobodu všetkých mužov Exodu, tak ako sa oni modlia za Teba.
Otče náš…
Čítanie: Ex 19, 16 – 25
Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak
zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v
tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili
pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán
zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa
hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu
odpovedal v hrmení. Keď Pán zostúpil na končiar Sinaja, zavolal Mojžiša
na končiar vrchu a Mojžiš vystúpil hore. Tu mu Pán prikázal: „Zostúp dolu
a dôrazne varuj ľud, aby sa neodvažoval ísť pozrieť Pána, ináč ich veľa
zahynie! Aj kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, musia sa posvätiť, aby ich
Pán nezahubil.“ Mojžiš odpovedal Pánovi: „Ľud nevystúpi na Sinaj, lebo ty
sám si nás dôrazne varoval, keď si prikázal: „Ohranič vrch a vyhlás ho za
svätý!“ Pán mu však odvetil: „Len zostúp, potom zasa vystúpiš spolu s
Áronom! Kňazi a ľud nech sa neopovažujú vystupovať k Pánovi, aby ich
nezahubil!“ I zostúpil Mojžiš k ľudu a povedal im to.
Rozjímanie:
Písmo nám hovorí: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom.“ (Prísloví
9,10). Čo si pomyslíš, keď to počuješ? Priveľa rokov bol Boh kazateľmi a
učiteľmi zobrazovaný ako pohoďák a mierna osoba, úplne prístupný, koho
sa netreba báť. Toto je spiatočnícke. Boh je rozumom nepochopiteľný a
všemocný. Človek klame sám seba, ak považuje svojho Boha za
neškodného.
Primeraný strach vytvára reakciu úcty. Skúsení vysokohorskí horolezci
majú primeraný strach zo snehu. Sneh sa zdá byť pre väčšinu ľudí
neškodný, ale pre tých, ktorí lozia v horách s bielymi vrcholmi, je smrť pod
lavínou reálnou možnosťou. Preto majú horolezci pred snehom rešpekt,
sledujú počasie, skúšajú snehovú pokrývku a primerane tomu upravujú
svoje turistické plány. Bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia, sneh nie je ani
zďaleka neškodný. Rovnako to je – a ešte oveľa viac – s Bohom.
V dnešnom úryvku sú Izraeliti upozornení na Božiu prítomnosť
prostredníctvom rohu. Trúby znejú vo Svätom písme z dvoch významných
dôvodov: volajú mužov k boju a volajú mužov k modlitbe. Nie je ironické,
že by obe volania používajú rovnaké znamenie. Zaznenie trúby
povzbudzuje ľudí, aby bojovali na bojovom poli aj v modlitbe pred Bohom.
Zamysli sa, ako často si sa modlil pred týmito duchovnými cvičeniami. Ak
si nešiel každý deň do boja v modlitbe, bolo to preto, že si nemal čas,
alebo to bolo skôr preto, že si sa nebál Boha?
Cez svoju skúsenosť s Exodom začínaš vidieť, akú má Boh moc a autoritu,
aby život dal ale aj vzal? Vidíš, že musíš Boha rešpektovať? Alebo ho stále
vidíš tak, ako keď obyvateľ mesta, bývajúci v teple vidí niekoľkokrát do
roka ľahúčko padať na mesto sneh, a myslí si, že je neškodný? Rohy už
zatrúbili. Tvoje rozhodnutie každý deň vstúpiť vstúpiť do modlitby (alebo
nie) odpovedalo na túto otázku a slová nie sú potrebné.
Ak si za posledných štyridsaťšesť dní každý deň vstupoval do svojej
sviatočnej hodiny dobrovoľne a verne, vzdaj Bohu veľkú chválu. Tvoje oči
dobre vidia jeho moc a autoritu. Ak si sa neúspešne usiloval splniť svoj
záväzok modlitby, ktorý si prijali počas týchto cvičení, prednes to Pánovi.
Daj mu šancu vysvetliť Ti večné výhody náležitého strachu a rešpektu voči
Bohu. Je dobrý a rozhovor bude stáť za to.