Utorok 12.5.2020
„Včera sme si všimli duchovnú atmosféru v Ikóniu a Lystre. Dnes nám Sv. Písmo pripomína, že duchovná atmosféra určitého miesta má zásadný vplyv na ľudí, ktorí tam žijú. Včera sme zanechali Pavla a Barnabáša, ktorí sa snažili presvedčiť obyvateľov Lystry, aby im neobetovali býka, pretože oni nie sú bohmi, za ktorých ich považovali obyvatelia Lystry. V Lystre oslavovali ľudí namiesto Boha. Títo ľudia sa nechali ovplyvniť čímkoľvek, čo videli a počuli. Keď Židia z Ikónia a Antiochie prišli s obvineniami proti Pavlovi a Barnabášovi, obyvatelia Lystry sa nechali strhnúť. Vyvliekli Pavla za mesto a kameňovali ho. Keď si mysleli, že je mŕtvy, nechali jeho telo za mestom. Vidíte, prečo nie je múdre žiť v blízkosti ľudí, ktorí oslavujú iných ľudí? Dnes vás chvália, no zajtra vás možno budú chcieť zničiť. Všetko záleží od toho, kto ovplyvní ich myslenie.
Pavol však nebol mŕtvy. Vstal a vrátil sa do mesta. Ráno odišiel s Barnabášom do Derbe, kde ich kázanie prinieslo ovocie. Potom – neverili by ste – sa vrátili do Lystry (kde Pavla kameňovali) a do Ikónia (kde ho chceli zabiť) a potom ďalej do Antiochie (kam poslali mužov, aby ho zajali a zabili). Pavol je obklopený touto zlou duchovnou atmosférou – ale čo čítame ďalej? Pavol vo všetkých týchto mestách zakladal cirkvi. Božia prítomnosť v Pavlovi bola mocnejšia ako vplyv diabla. Toto je pre mňa veľmi povzbudivé. Nemusím sa báť duchovnej atmosféry, pretože prítomnosť Boha vo mne ju môže zmeniť.
Spomínam si na dve situácie, keď sme s Vicky boli pod vplyvom duchovnej atmosféry. V prvom prípade sme šli do kina na film Titanic. Keď sa loď potápala, atmosféra vytvorená filmom nahnala Vicky strach a hrôzu. Vyšla von z kina. Koniec filmu sme nikdy nevideli. V druhom prípade sme boli na návšteve mesta v Yorkshire, kde sme sa chceli najesť. Ja som cítil ako nado mnou visí ťažoba a smútok. Bolo to nepríjemné. Rozmýšľali sme, čo sa deje. Bolo to preto, že sme boli blízko miesta, kde zomrela naša prvá dcéra? Modlili sme sa ohľadom toho, ale nedošlo k žiadnej zmene. Bolo to preto, že sme boli blízko môjho prvého zamestnania, na ktoré mám zlé spomienky? Opäť sme sa modlili, nenastala však žiadna zmena. Potom sme si spomenuli na slová piesne o temných satanských mlynoch v Anglicku. Boli sme v mlynárskom meste. Všade boli mlyny. Modlili sme sa ohľadom dávneho vykorisťovania ľudí a temnoty toho obdobia. Ťažoba a smútok odišli. Bola to silná pripomienka vplyvu duchovnej atmosféry na nás. Bežné duchovné atmosféry dnešnej doby sú žiadostivosť, hnev, strach, „kúp si!“. Posledné dve boli výrazné, keď Covid-19 prvýkrát zasiahol našu spoločnosť. Keď sme navštevovali obchody, kde všetci v panike nakupovali, bolo cítiť strach. Možno niektoré z nich poznáte – alebo aj iné.
Ježiš nám dáva príležitosť kráčať v inej duchovnej atmosfére. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Máš niekedy strach? Väčšina ľudí áno. Ježiš nám však hovorí, že naše srdcia sa nemusia vzrušovať alebo strachovať. Myslí si, že máme autoritu nad vlastným srdcom. Ako? Tým, že sa vo svojom srdci spojíme s Duchom Svätým a necháme sa ním viesť. Toto je pokoj, ktorý nám dáva Ježiš.
Vyber sa vo svojej predstavivosti do Lystry za Pavlom a Barnabášom. Na zemi nájdeš Pavlovo telo spolu s kameňmi, ktoré doňho hádzali. No on vstane! A pozve ťa, aby si s ním išiel späť do mesta. Vôbec sa nebojí. Pobudni nejaký čas s Pavlom. Opýtaj sa ho, prečo sa nebojí. Pavol sa pripravuje na vstup do mesta. Pôjdeš s ním? Prijal si Ježišov dar pokoja? Ak nie, úprimne oň požiadaj a modli sa zaň. Možno sa nebudeš cítiť inak, ale Duch Svätý v tvojom vnútri nedovolí, aby sa tvoje srdce vzrušovalo a strachovalo – ak sa zameriaš len na neho a nie na to, čo ľudia hovoria alebo robia.“