Pondelok 11.5.2020
„Máme nepriateľa, ktorý sa nebeskému kráľovstvu stavia na odpor. V 14. kapitole Skutkov apoštolov vidíme dva spôsoby, akými sa to deje. Prvý je zrejmý. Nepriateľ burcuje ľudí, aby sa postavili proti evanjeliu. Toto sa stalo v Ikóniu. Každý bol proti Pavlovi a Barnabášovi – ľudia aj ich vodcovia, pohania i Židia. Boli tak pobúrení, že chceli apoštolov zabiť ukameňovaním. Zamýšľali spáchať násilnú davovú vraždu. Duchovná atmosféra v Ikóniu bola pre evanjelium nepriateľská a všetci ňou boli ovplyvnení, preto Pavol a Barnabáš utiekli do Lystry. Čo sa z toho môžeme naučiť? Nie každé miesto príjme evanjelium. Takže, ak si sa pokúsil hlásať evanjelium a ľudia sa proti tebe búrili, neurobil si nič zle. Problémom je duchovná atmosféra daného miesta. Pavol a Barnabáš síce opustili Ikónium bez víťazstva, no nezlyhali. Vieš o tom, že filmy, knihy, sociálne médiá, sociálne skupiny, počítačové hry, pracoviská, bohoslužobné miesta a spoločenstvá majú svoju duchovnú atmosféru? Ak sa lepšie pozrieš, môžeš nájsť svoje vlastné Ikónium. Keď ho spoznáš, odíď odtiaľ.
Druhý spôsob, akým náš nepriateľ bojuje proti evanjeliu, je povzbudzovanie ľudí, aby oslavovali radšej iných ľudí ako Boha. Toto sa stalo v Lystre. Boh cez Pavla a Barnabáša uzdravil chromého človeka, ľudia však vzdávali chválu a vďaku Pavlovi a Barnabášovi, a nie Bohu. Apoštolom sa v poslednej chvíli podarilo zabrániť davu, aby im priniesol obetu. Ľudia ich považovali za bohov. Boli schopní uctievať kohokoľvek. Každé dobré dielo sprevádza pokušenie oslavovať skôr jeho vykonávateľov, ako Boha. A dobrí služobníci sú zas vystavení pokušeniu myslieť si, že si zaslúžia chválu. Na miestach, kde panuje duchovná atmosféra ľudskej slávy, nie je priestor pre Boha. Ak v tvojich filmoch, knihách, sociálnych médiách, atď., nájdeš svoju vlastnú Lystru, odíď odtiaľ.
Toto sú dva z viacerých dôvodov, prečo dnes Boh v myslení mnohých ľudí nefiguruje. Žalmista má riešenie na tento problém. „Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.“ Je to milosť, keď Boh oslavuje svoje meno a nie dobrých služobníkov, pretože taká je pravda. Sme ako deti s plastovými kladivami. Ak si myslíme, že to my odvádzame dobrú prácu, vedie nás to k pokusom vykonávať ďalšiu prácu bez spoliehania sa na Boha. To je pýcha a vždy to spôsobí problémy, kým pokora znamená byť malým dieťaťom s veľkým Otcom. „Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“
Ako sa teda máme vo všetkom spoliehať na Boha? Ježiš nám to hovorí: „Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ Čo nás Duch Svätý učí? Všetko, čo potrebujeme vedieť. Takže, ak nás nevedie Duch Svätý, učíme sa veci, ktoré nás vlákajú do jednej z dvoch spomenutých pascí nášho nepriateľa. Jednou je zablúdiť na miesto s duchovnou atmosférou opozície voči Bohu, druhou je oslavovať iných ľudí a hľadať slávu pre seba. Ak si nepripomíname, čo povedal Ježiš, nie sme vedení Duchom Svätým. Rýchla „strelná“ modlitba je preto vždy užitočná. Tu sú niektoré „strelné“ modlitby: Ježišu, ako vidíš túto situáciu? Ako vidíš mňa? Ako vidíš ich? Aký výsledok by bol v súlade s tvojím učením? (Toto nie je o úspechu alebo neúspechu, je to o vedení Duchom.) Aký je motív môjho srdca? Aký by mal byť podľa Teba? Po „strelnej“ modlitbe sa zastav a minútu premýšľaj. Vynoria sa myšlienky, obrazy a pocity. Pomôžu ti danú vec rozlíšiť. Potom, keď budeš sledovať, ako Boh pracuje, vzdaj mu chválu.
Ježiš povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec (ten spozná lásku, ktorá k nemu prichádza); aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Viac informácií o duchovnej atmosfére nájdeš v zajtrajšom čítaní.“