Deň štyridsiaty piaty

Vzťah medzi otcom a synom je možno príliš hlboký, než aby ho išlo vyjadriť slovami. Pramení z prastarej, prvotnej túžby. Syn túži po tom, aby mu otec odovzdal svoju mužskú energiu. Ale túži i po tom, aby vedel, že on sám môže otcovi taktiež niečo dať, skoro ako rovný rovnému. Preto môže mať takú veľkú silu spomienka na hádzanie loptou – symbolizuje vzájomné darovanie seba samého medzi otcom a synom. Vzájomné darovanie seba samého je taktiež vo väčšine Jánovho evanjelia základnou metaforou pre Boha.

Láska k tatinovi je našou prvou skúsenosťou s vlastnou mocou a dôležitosťou v živte niekoho iného. Táto láska je slobodnou voľbou: „Tatino so mnou chce byť nie preto, že musí, ale preto, že ma má rád. Tak to musím byť dobrý!“

Lekcia tohto vzťahu, zdá sa, spočíva v poznaní, že pokiaľ na nás záleží naším otcom, potom na nás bude záležať i v širšom svete, ktorý je rovnako ako otec väčší než my, iný a mimo nás. Možno preto dáva toľko ľudí prednosť mužskej predstave Boha, napriek tomu, že Boh jednoznačne prekračuje akýkoľvek gramatický rod.

Aké zdravé spomienky mám na vzťah otca a syna, pokiaľ nejaké mám? Aké zdravé spomienky na vzťah otca a syna môžem vytvoriť pre svojho syna či synov?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.