Deň deväťdesiaty ôsmy

„Muži v Amerike vyrastajú v tradícii neúprosného individualizmu. Pozeráme na seba ako na autonómnych jedincov. Vychádzame z predstavy, že sme oddelení, a potom sa zúfalo snažíme stať súčasťou nejakej komunity, lenže nevieme ako na to.

Zatiaľ čo mnoho chudobných ľudí berie svoju komunitu za samozrejmosť, pre väčšinu mužov nášho sveta je ťažké takúto komunitu, ktorú by mohli nazvať svojou, čo i len nájsť. Prišli sme o schopnosť jednať v prospech všeobecného, a nie len súkromného dobra, a to nám do značnej miery znemožňuje porozumieť aj tomu najzákladnejšiemu Ježišovmu posolstvu. Biblické zjavenie vypovedá o spáse dejín a nie len o mojej osobnej spáse, stojacej oddelene od ostatných.

Pokiaľ do neba nepôjdeme všetci spolu, ako by sme to mohli nazývať nebom? Vážne by ste dokázali byť v nebi naveky dokonale šťastný, keby ste vedeli, že vaša žena, vaše deti, matka, miliardy nevinných obetí dejín tam nie sú s vami? To by bolo dosť pofidérne šťastie – asi ako byť jediným hosťom na „výročnom večierku“.

Aké mám skúsenosti s komunitou?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 122.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #StranouAOddelene #Komunita