Z Otcovho Srdca

Štvrtok 16.7.2020

„Niekedy sa pýtam, ako to mám urobiť? Písmo v Matúšovi ma viedlo k tomu, aby som si položila otázku: „Ako mám na seba vziať Ježišovo jarmo?“ Ale dnes som na túto otázku dostala odpoveď.

Už nejaký čas som cítila výzvu tráviť čas v tichosti pred Bohom. V istom zmysle sa to zdá byť stratou času. Sedím v tichosti; niekedy sa mojou hlavou preháňajú náhodné myšlienky, keď sa prejavuje zaneprázdnenie v mojom vnútri. Inokedy prežívam hlboký vnútorný pokoj. Väčšinou sa zdá, že Boh tiež mlčí. Som povzbudená priateľom. On tiež strávil hodinu v tichosti, na konci ktorej si myslel, že premárnil čas. Otec mu v jeho myšlienkach odpovedal „Mne sa to ale páčilo“. Tak som si uvedomila, že môj čas v tichosti je oázou osvieženia. Nepotrebujem nič dosiahnuť ani mať žiadny výsledok. Bez ohľadu na to, aký prázdny alebo zbytočný pocit z toho mám, Otec ma osviežuje. Je to, akoby v mojom vnútri naplnil zásobník, plný jeho samého, takže keď príde čas, budem mať potrebné zdroje na to, aby som mohla čeliť výzvam dňa. Takže všetko, čo musím urobiť, je prísť, taká aká som, bez ohľadu na to, aké bremená a starosti nesiem. Prísť v tichu. Čakať v tichu. Takto nesieme s Ježišom jarmo spoločne, čerpám z jeho zdrojov a nachádzam odpočinok pre svoju dušu.

Sedieť v tichu je jedným zo spôsobov, ako udržujem svojho ducha bdelého pre Boha. Keď to robíme, prijímame jeho pokoj a on vyhladzuje a vyrovnáva cestu pred nami. Dnes, po sedení v tichu, som mala obraz diaľnice; hladkej a rovnej. Pre mňa to bolo potvrdenie Božej prítomnosti a jeho práce v tichosti.“