S VIEROU NASLEDUJ BOHA
Týždeň 5: Si na východ od Egypta, utekáš do púšte.
Izraeliti zabili Egyptského boha (jahňa) a verejne natreli jeho krvou veraje svojich dverí. Práve vchádzaš na púšť a poslúži ti dobre aby si zotrval blízko k Bohu a svojmu bratstvu.
Položky skutkov na tento týždeň:
- Vzdaj sa kontroly.
- Skontaktuj sa so svojou kotvou.
- Pamätaj na svoje „Prečo“.
- Prečítaj si Poľnú príručku.
- Modli sa, aby Pán dal vyslobodenie tebe a tvojmu bratstvu.
- Modli sa za slobodu pre všetkých mužov v Exode, tak ako sa aj oni modlia a teba.
Otče náš…
Čítanie: Ex 13,17 – 14,9
Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu – hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: „Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!“ Preto Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave. Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiž Izraelitom slávnostne prisahať: „Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtiaľto moje kosti so sebou.“ Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu. Pán hovoril Mojžišovi: „Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! Faraón si bude totiž myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!“ A urobili tak. Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeli odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu.
Rozjímanie:
Dostali ste sa na pobrežie Červeného mora. Jedným smerom sa otvoril krásny výhľad. Druhým smerom je rozzúrená armáda, ktorá vás chce zajať alebo zabiť. Táto scéna bola realitou pre Izraelitov vo fyzickom svete. Aj dnes pre nás zostáva skutočnosťou, ale v duchovnej oblasti. Kardinál Jean Daniélou napísal o konflikte medzi katechumenom (nekresťania, ktorí sa pripravujú na krst) a nepriateľom, Satanom. Verne opisuje, čo oko nevidí a duch ešte nemusí byť schopný vnímať: Štyridsať dní pôstu je pre katechumenov časom skúšky, časom vážneho konfliktu, kedy sa Satan a jeho anjeli snažia udržať dušu vo svojej moci. Toto nie je rečnícky obraz, ale treba to chápať v doslovnej realite: Keďže neveriaci nielen že nepozná kresťanské zjavenie, ale je aj podriadený aktívnej nadvláde síl temnoty a je treba vytrhnúť ho z ich zo zajatia… Každé obrátenie preto v sebe skrýva určitú mieru dramatického konfliktu a všetky misionárske činnosti sa podieľajú na charaktere tohto tajomstva. Nie je to len podanie evanjeliového posolstva vo forme vhodnej pre každú z rôznych nekresťanských kultúr, ale aj vstúpenie do boja s mocami zla. A operácie tejto vojny sa odohrávajú na nadprirodzenom poli. Patria k tajomstvu svätosti. Je to skrze modlitbu a pokánie, keď sú vyhnaní diabli. Pokiaľ tento aspekt veci ignorujeme, nechápeme podstatu misijnej práce. Dokonca aj po Kristovom víťazstve ľudská stránka tých, ktorí nie sú jeho, je uväznená: rozpučil hlavu hada, ale jeho zbytky sa ešte krútia, aby sa zmocnili národov zeme. Satan, vidiac svoj korisť, že sa chystá utiecť, zdvojnásobil svoje úsilie proti katechumenovi. Počas štyridsiatich dní sa však posilňuje aj Kristovo držanie. Diabol však neustále udržiava svoj nátlak až do samotného okamihu Veľkonočnej vigílie a až ku okraju krstného prameňa. Potom a len potom sa stane nemožné; more je rozostúpi… Ako sa rozostúpili vody pre Izraelitov a ako sa otvorili brány smrti pre Pána Ježiša, tak katechumen vstupuje do vôd krstu, koná svoj prechod, zanecháva za sebou faraóna a jeho vojsko, diabla a jeho anjelov, a vyjde na druhej strane. Je spasený. Spasený, to znamená, skoro doslovne, ako keď sa stroskotanec dostane na suchú zem. [11] Krst, ktorý nám bol daný pre našu spásu, je viac než len jednoduchý obrad. Je to viac ako povera. Je to spásonosné Božie dielo. Keď dnes stojíš pri Červenom mori, premýšľaj o svojej situácii. Ak budeš pokračovať v nasledovaní Pána, môže sa utopiť v obrovskej mase vody, teda v prípade, že Pán nemá lepší plán, ktorý ešte nevidíš. Druhou možnosťou je zastaviť sa a vrátiť sa späť. Ak si vyberieš túto možnosť, budeš znova zotročený, alebo v horšom prípade prídeš o život. Dnes je deň a môžeš skončiť. Môžeš sa vrátiť. Čo si vyberieš? Vrátiš sa späť alebo budeš dôverovať Bohu a vykročíš vpred?