Nedeľa 7.2.2021
„Niektorí ľudia si dnes myslia, že nemajú osobnú potrebu života viery. Možno je to preto, že sú šťastní vo svojom materializme; alebo majú pocit hodnoty zo svojej kariéry alebo rodiny. Tak aký je v tom problém? Problém je v tom, že tieto veci nie sú trvalé a keď ich stratia, život sa stane úbohým. A bez života viery, ktorý by ich podržal a poskytol im útechu, môžu takíto ľudia emocionálne a mentálne trpieť. Len sa pozrite na ľudí okolo seba. Optimizmus mladých veľmi často ustupuje pred mentálnym a emocionálnym vyčerpaním, keď ako dospelí zápasia o svoju cestu vo svete. Jób mal tiež krízu stredného veku; ‘Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?…’ Trpel vyčerpaním, narušeným spánkom a beznádejou. Keď sa toto stane, ľudia robia všeličo, keď sa pokúšajú vrátiť k optimizmu svojej mladosti; zbavujú sa zodpovednosti, odhadzujú svoje záväzky voči svojej rodine alebo práci, alebo podľahnú alkoholu či iným závislostiam, alebo jednoducho podľahnú zúfalstvu, tak ako Jób. Myslel si, že už nikdy nebude šťastný. Jób sa vzdal života, ale Boh sa nevzdal Jóba. Uzdravil Jóba a obnovil ho, lebo napriek všetkému Jób nestratil svoju vieru.
Ak sa niekto spýta, prečo máš život viery, môžeš mu povedať o nádeji, ktorú máš. Ako vyzerá táto nádej? Úryvok z Listu Korinťanom poukazuje na odpoveď. Pavol nekázal ako robotník za mzdu, ale dobrovoľne. Jeho odmenou bolo, keď videl, ako sa zmenili životy jeho poslucháčov. (Pavol pracoval ako výrobca stanov, aby si sám zabezpečil svoje živobytie a to preto, lebo chcel dobrú zvesť ponúkať zdarma. Takže aj túto prácu robil dobrovoľne.) Pavol sa rozhodol, že sa stane sluhom všetkých, aby čím viacerých získal. Pre slabých sa stal slabým. Smial sa s tými, ktorí sa smiali. Žialil s tými, ktorí žialili. Aké bolo jeho tajomstvo? Nebol otrokom seba samého, ale mohol sa darovať, lebo bol spokojný za každých okolností; pravý opak Jóba v jeho depresii. A prečo bol Pavol šťastný za každých okolností? Pretože okolnosti boli pre Pavla menej dôležité než dar evanjelia. A spoznal, že keď sa delil o nádej evanjelia, dostal ju aj pre seba. Spolu s Vicki sme zistili to isté. Čím viac vyučujeme, tým viac získavame pre seba. Viera zostáva, nádej nesklame a láska obohacuje život.
Ľudia väčšinou nie sú takí nešťastní ako Jób ale ani takí spokojní ako Pavol. Otázka je, akým smerom ideš? Prijmi lásku Boha do svojho srdca ako malé dieťa a budeš na ceste od Jóba k Pavlovi. Tvojou odmenou bude, keď uvidíš, ako sa mení tvoj život a životy tvojich poslucháčov. A každý bude počúvať, pokiaľ nekráča opačným smerom. V každom prípade s ním zostaň v spojení. Keď príde kríza, lebo život sa stane príliš ťažkým, bude potrebovať priateľa, ktorý má nádej.“