Utorok 26.1.2021
„Bývame v spoločnom dome s našou dcérou, jej manželom a deťmi. V Spojenom kráľovstve je veľmi neobvyklé, aby tri generácie žili pod jednou strechou. Je to škoda, pretože je to veľkým požehnaním – nielen z praktických dôvodov, ako je starostlivosť o deti, ale aj kvôli blízkym rodinným väzbám, ktoré sa takto vytvoria.
Timotejova matka bola Židovka, ktorá sa vydala za pohana. Jej viera musela byť silná, pretože zmiešané manželstvá vtedy veľa ľudí tvrdo odsudzovalo. Predpokladá sa, že Timotejov otec zomrel, keďže sa o ňom ďalej už nič neuvádza. A tak, ako mnoho dnešných rodín s jedným rodičom, aj Eunika (Timotejova matka) potrebovala podporu svojej matky Loidy. Máme tu teda trojgeneračnú rodinu. Timotej však potreboval otca a možno aj preto s ním Pavol zaobchádzal ako so svojím synom.
Všetci dobrí otcovia dávajú svojim deťom to najlepšie. Aj Pavol dal Timotejovi to najlepšie, čo mal. Vkladaním rúk mu dal dar Ducha Svätého. Tento duch sa nepodobal tomu, ktorého Timotej dostal od svojej vlastnej rodiny. Pavol mu nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy. Každý chlapec potrebuje otca, aby by ho naučil, ako sa stať mužom. Pavol to učil Timoteja. Buď si vedomý toho, kým si! Nehanbi sa za svoju vieru, ani za mňa! Timotej mal otca v nebi a otca v Pavlovi. Už nebol bez otca. A vieme, že Timotej počúval Pavla, pretože v sebe roznietil Boží dar. Stal sa prvým kresťanským biskupom v Efeze, kde zomrel okolo roku 97. Je zaujímavé, že v tom čase v Efeze žil aj svätý Ján, takže Timotej mal ďalšieho duchovného priateľa, ktorý mu pomáhal. Ján zomrel v Efeze niekedy po roku 98.
Keďže Boh zjavne rozmýšľa viacgeneračne, je dobré, aby sme sa všetci starali o duchovné dedičstvo našich detí. Môžu to byť naše vlastné deti alebo duchovné deti. Ako to máme robiť? Pavol nám radí. Máme byť Bohu vďační za tieto vzťahy a neustále na ne pamätať vo svojich modlitbách, vo dne i v noci. Máme túžiť po opätovnom stretnutí s nimi a očakávať radostné zvítanie, plní dôvery v ich úprimnú vieru. Samozrejme, že v tomto momente nemusia preukazovať veľa úprimnej viery, ale Boh je verný. Žije v nich tá istá viera, ktorá žila v minulých generáciách a tá vzplanie v pravý čas.
Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým (svojim deťom) tajomstvá Božieho kráľovstva.“