Niektorí ich nazývajú bohmi.
Mýlia sa.
Ako inak.
Oni sami si o sebe myslia
to isté.
Majú toľko podôb.
Každý jeden, každá jedna, každé jedno z nich.
Démoni? Anjeli? Duchovia?
Kto sú to?
Kiež by som to nikdy nebol nevedel.
Nechal si ma spadnúť na dno priepasti.
Spoznať vlastné peklo.
To nebolo jediné, čo si so mnou spravil.
Otvoril si mi oči.
Už nikdy nebudem taký, ako predtým.
Archív kategorií: Tvorba
Bášeň 2
Tak rada by vločka
sledovala vločku,
či kvapka s kvapkou
ruka v ruke plávali,
a prec,
či chcú, či nechcú,
strácajú sa sebe na dohľad.
Ruky sa trhajú
s rokmi kalendára
a prípitok už nie je možný.
Sud sa vyprázdnil
nateraz do dna.
V poryvoch vetra víchrice
zmietané ľudské srdcia
vírmi vody odnášané od seba.
Dúfajú,
že rieka ich strhne do oceánu.
Zmráka sa
na opustenú snehovú vločku
v snehobití.
Báseň
Prečo sa vraciaš do večera?
Znie nemý tieň
v oranžovom svetle
pouličných lámp.
Aha tamtá bliká
ako kúsok smútku,
ako koniec ticha.
Prečo sa vraciaš do večera?
Zrak sa zrakom
odvracia sa inam.
Pach dávno odznelého ohňostroja
odnáša útržky rozhovorov.
A ďaleký zhon kvílivo uniká tam,
niekde opodiaľ.
Prečo sa vraciaš do večera?
Tlejúce lístie v pomýlenom období
mieša sa s detským smiechom, ktorý
márne hľadá snehovú vločku.
Kráčaš kaleidoskopom
v odtieňoch vôní,
zvukmi spomienok,
a tieňov dneška.
Možno nie ty sa vraciaš doň, lež on do teba.