Archív kategorií: Meditácie pre mužov

Bok po boku 

Deň sedemdesiaty tretí

„Muži sa k sebe vzťahujú lepšie bok po boku než tvárou v tvár, čo je forma, ktorej dáva prednosť väčšina žien. Ženy majú s mužmi často tú skúsenosť, že nie sú ochotný hovoriť, chýba im zraniteľnosť a sú odtrhnutý od svojich pocitov. Experti odhaľujú, že aktívna slovná zásoba žien týkajúca sa pocitov a vnútorných stavov je v porovnaní s väčšinou mužov v pomere zhruba 5:1. Zdá sa, že my muži vypadávame z mnohých rozhovorov, z ktorých niektoré sú pre správny vzťah potrebné a dôležité.

Muži spolu však vedia držať v zákopoch, v tímoch a pri práci, kedy cítia určitú jednotu, loajalitu a opateru, kedy ich spája veľmi reálne puto s ostatnými mužmi spočívajúce v konaní, a nie v hovorení. V skupinách, ktoré aktívne plnia úlohy, nebývajú muži zvyčajne súťaživý, ale pracujú doslova bok po boku. Toto je v skutočnosti mužský štýl intimity, ktorý ženy nie vždy chápu a oceňujú. Muž tým môže byť dovedený k veľkej láske, tvrdej práci a obetovaniu sa pre ostatných. To by mohlo vysvetľovať, prečo mužov tak priťahujú športy, vojna a fyzická práca: tieto činnosti vykonávané bok po boku dávajú mužom možnosť nadväzovať vzťahy a byť v nich.

Na aké situácie si spomínam, kedy som bok po boku s ostatnými plnil spoločnú úlohu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov;

Workoholici pre Boha

Deň sedemdesiaty druhý

„Mnoho úspešných a tvrdo pracujúcich mužov, mužov s tými najlepšími úmyslami, strávi celý svoj život doslova ako workoholici pre Boha. Dúfajú, že vynaložená energia a investovaný čas im prinesie spásu duše, zabezpečí ich rodinu a ich samotných učiní hodnými večného života. Zdá sa, že týmto spôsobom uhýbame pred hĺbkou a radosťou života takého, aký je práve teraz – aby sme si zaistili obsažnejší život neskôr, čo je dosť podivná stratégia. Chceme skutočne život, alebo nechceme?

Boh sa nám zatiaľ celú dobu jemne snaží vniknúť do života, poklepať nám na rameno, snaží sa upútať našu pozornosť a dať nám vedieť, že o výkon ani zásluhy nikdy nešlo. Išlo vždy a výlučne iba o vzťah. Bratia, neuhýbajte pred vzťahom s Bohom v prospech údajne dobrej práce pre Boha či pre kohokoľvek iného. Presne to koniec-koncov spústa synov zazlieva svojim otcom: „Zarábal pre rodinu peniaze, ale nikdy s nami nechcel jednoducho len tak byť.“

Kedy sa s najväčšou pravdepodobnosťou snažím byť hodný Božieho kráľovstva?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov;

Riadi Boh všetko? 

Deň sedemdesiaty prvý

„Možno máme predstavu, že Boh totálne všetko riadi, v skutočnosti ale Boh riadi veci len veľmi vzácne. U väčšiny z nás je to tak, že Boh veci riadi možno pár okamžikov každý deň. Trvalým postojom Boha voči nám je láska, čo znamená, že Boh sa zámerne nestavia do role toho, kto všetko riadi. Keby všetko riadil Boh, svet by nevypadal, ako vypadá. Obávam sa, že trpezlivosť Božej lásky nám umožňuje, aby sme o spúste vecí na tomto svete rozhodovali my.

Boh čaká až dospejeme do bodu, kedy budeme ochotní slobodne sa podieľať na čomkoľvek, čo Boh robí. Keď vedome odovzdáme svoje životy Bohu a požiadame o vedenie, život sa začne zaplňovať najrôznejšími druhmi synchronicít, „zhodami okolností“, prekvapeniami, ktoré však budú prekvapeniami pre každého, len nie pre vás. Svätci toto nazývajú božskou prozreteľnosťou. Boh sa ujíma vlády iba vtedy, pokiaľ mu ju odovzdáme, a v tú chvíľu sa začnú diať skutočne dobré veci. Vo zvyšných časoch sa zdá, že Boh robí, čo môže, aby zapôsobil na omyly nášho života a uzdravoval ich.

Akým spôsobom odmietam lásku a snažím sa mať veci pevne v rukách?

Akým spôsobom vraciam vládu Bohu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov;

Viera ako sloboda nevedieť 

Deň sedemdesiaty

„Kultúrne kresťanstvo a dnešné občianske náboženstvá definujú vieru úzko a chybne v zmysle: mať vo veciach istotu. V skutočnosti je viera pravý opak! Biblická viera je sloboda nevedieť, nemať odpovede na všetko, byť schopný kombinovať určitú mieru istoty s istou mierou nevedenia – pretože vďaka tomu sa udržíme na hlbšej úrovni, než akú predstavuje čisto cerebrálne vedenie.

Viera teda v skutočnosti znamená byť s istotou neistý, mať dosť istoty, aby som si mohol v dobrej miere dovoliť neistotu, mať taký dostatok celotelového vedenia / poznania, aby sme neponechávali všetku úlohu poznávania a chápania výlučne na našej hlave. Toto vedenie / poznanie nemá potrebu eliminovať všetky pochybnosti, ale je schopné začleniť do procesu porozumenia i tvorivé tápanie – a presne z toho dôvodu je viera vždycky pokorná a otvorená ďalším informáciám.

Tým, ktorí niečo takého sami nezakúsili, to môže pripadať ako arogancia alebo blud. Zdraví veriaci niesú lepší než neveriaci, ale dokážu byť šťastnejší, pretože nemajú potrebu dokazovať, že majú pravdu. Zdraví veriaci sú v skutočnosti menej dogmatický než väčšina ateistov, ktorých poznám.

Ako prežívam vieru?
Ako na moju vieru reagujú druhí?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov;

Vzájomná závislosť

Deň šesťdesiaty deviaty

„Jednou z najproblematickejších stránok vzťahov u mužov a žien je vzájomná závislosť. Tento typ lásky založenej na vzájomnej závislosti nemá žiadne ukotvenie a len zosilňuje obojstrannú potrebnosť. Vždycky nás sklame, a to často hlboko. Aby nás niečo mohlo taktiež zjednocovať a mohlo vytvárať niečo dobrého a silného, musí to byť čosi, čo je od nás oddelené a do istej miery samo o sebe dostatočné. Vzájomná závislosť dobre pokrýva falošný význam toho, čomu dnes hovoríme láska. Jedná sa väčšinou o „lásku z potreby“, ktorá je väčšinou neschopná „lásky ako daru“. Žiadna druhá osoba vám – napriek všetkým populárnym piesňam tvrdiacim opak – nemôže zaistiť, aby ste sa cítili celí a svätí. Táto úloha je vždycky vnútorná.

To, čo nazývame láskou a vernosťou, je v skutočnosti väčšinou len strach klásť skutočné otázky, strach z úprimnosti k sebe samým. Ja často hovorím, že najlepším liekom na osamelosť je byť sám!

Pokiaľ k sebe budem úprimný, uvidím vo svojom živote vzťahy, ktoré by išlo nazvať vzájomná závislosť?

Pokiaľ áno, akú pomoc potrebujem, aby som tieto vzťahy uzdravil?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov;

Evanjelium chudobných

Deň šesťdesiaty ôsmy

„Chudobný človek, človek na najspodnejšej priečke spoločnosti, prichádza k náboženstvu, pretože ho potrebuje k prežitiu. Prichádza s otázkami života a smrti. Teória ani teológia ho nezaujímajú. Pokiaľ to nie je skutočné, nebude počúvať. Chce vedieť, či to, čo kážeme, taktiež žijeme, a či to pomôže žiť aj jemu.

Som si istý, že preto Ježiš vo svojom prvom príhovore oznámil, že „priniesol chudobným radostnú zvesť“ (Lk 4; 18). Chudobní nás nútia zaoberať sa otázkami prežitia duše, ktoré predstavujú samotné jadro evanjelia. Stredné a vyššie vrstvy, dokonca i v duchovenstve, si s evanjeliom hrajú už príliš dlho. Stala sa z neho intelektuálna abstrakcia a systém, ktorý slúži k udržovaniu spoločenského poriadku.

Ak máme sami seba zachrániť, musíme kázať zo všetkého najskôr chudobným. Nutne potrebujeme zažiť obrátenie, aby sme sa naučili poznávať tie najzákladnejšie duchovné otázky, aby sme ozdravili svoju schopnosť súcitu a ústretovosti, aby sme znovuobjavili Božie srdce.

Ovraciam sa k Bohu kvôli samotnému svojmu prežitiu? Aké úsilie môžem vynaložiť, aby som priniesol evanjelium svojim najchudobnejším bratom?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov;

Muž uprostred 

Deň šesťdesiaty siedmy

Muž zo stredných sociálnych vrstiev typicky prichádza k náboženstvu preto, že hľadá sociálnu oporu či komunitu, alebo kvôli manželke a deťom. V prvej polovici života sa stará o to, aby vyšplhal čo najvyššie po kariérnom rebríku, zarobil peniaze a získal spoločenské postavenie. Jeho existencia sa odohráva v mužskom svete súťaživosti a zrovnávania, takže témy ako božská intimita, vzťah pre vzťah samotný, láska milujúca Lásku bez nejakého pádneho dôvodu, či dokonca samotné tajomstvo ho v tejto fáze života moc nepriťahujú. Všetky tajomstvá chce vyriešiť a vôbec mu nepríde na myseľ, že by do nejakého tajomstva mal vstúpiť.

Je nanajvýš pravdepodobné, že muži, ktorí čítajú túto knihu, sú zo stredných vrstiev a najskôr i v strednom veku. Tvrdo pracujú, aby uživili rodinu, snažia sa, aby obstáli v povolaní, ktoré si zvolili, a aby udržali zdravú rovnováhu medzi spiritualitou a každodenným životom. Väčšine mužov sa vážne poňatá duchovná cesta jednoducho objaví v zornom poli až v neskoršom životnom období, a občas dokonca ani vtedy nie, pretože už im nezostávajú iné nervové obvody než tie celoživotne preťažované, ktoré súvisia s postojom „bojuj, alebo uteč“.

Čo skutočne hľadám v náboženstve, v živote viery?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov

Misandria

Deň šesťdesiaty šiesty

Misandria je nenávisť k mužom a je charakteristická pre našu dobu. Samotný fakt, že ste muž, predovšetkým pokiaľ ste biely, vzdelaný, či zaistený, vás vystavuje kritike. Mužov si berú na mušku kreslené seriály, televízne show i zábavné, politické či akademické debatné krúžky.

Je dôležité pomáhať mužom i ženám pochopiť, že mužnosť nie je to isté, čo patriarchát. Patriarchát, ktorý si sčasti túto misandriu vyslúžil, je silno degenerovaná mužnosť – mužnosť v tom najhoršom zmysle, dalo by sa povedať. Pritom množstvo mužov moc nezneužíva a ani nemá takú moc, ktorú by mohli zneužiť. Množstvo žien, ktoré získali moc, ju zneužíva rovnako strašne ako niektorý muži.

Ženskosť sa nám občas predkladá ako čosi samé o sebe cnostné, zatiaľ čo mužskosť ako čosi zlého. Výsledkom je, že čím ďalej viac mužov si pripadá bitých a neistých. Aké škody toto pácha na chlapcoch a mladých mužoch, zatiaľ nikto nevie. Misandria je ďalší prípad myslenia, ktoré je dualistické a riadi sa predstavou odmeny a trestu.

Ako si môžem misandriu uvedomovať a nedovoliť jej, aby zraňovala mladých mužov a chlapcov v mojom okolí?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov;

Moja úvaha

Často sa stretávam s extrémami. Muž, ktorý zo svojej funkcie má byť autorita sa správa autoritársky a tým dehonestuje a devalvuje samotnú hodnotu svojho postu. Vidím a cítim silný tlak od mužov, ktorí majú vyvinuté niektoré oblasti maskulinity, aby aj ich mužské okolie prejavovalo rovnaký zvrátený a pokrivený typ maskulinity. Väčšinou sa to prejavuje skrytým, či otvoreným zosmiešňovaním a znevažovaním hodnoty druhého. Zneužívanie maskulínnych prvkov mužmi na popredných miestach a ich absolutizovanie potom vedie k zosmiešňovaniu a karikovaniu maskulinity ako takej zo strany spoločnosti.
Misandria sa následne odvíja z tohto východiskového bodu už deformovaného pohľadu na mužskosť. Celkom oprávnene útočí na predvádzanú karikatúru maskulinity…

Problém s permisívnou spoločnosťou 

Deň šesťdesiaty piaty

„Permisívna spoločnosť odmieta nastaviť mladému mužovi nevyhnutné hranice, ktoré mu poskytujú zdravé „nie“. Výsledkom je, že nezrelí muži nemajú žiadnu pevnú štruktúru ega, ani žiadnu pevne zakorenenú identitu. Sú zároveň všade a nikde. Môžu si nárokovať čokoľvek, bez ohľadu na to, či k tomu existuje dobrý dôvod. Svoje impulzy sa naučia ovládať len slabo, či dokonca vôbec, bez tohto sebaovládania sa však základná socializácia ani priateľstvá vôbec nezaobídu.

Našu tržne poháňanú kultúru zaujímajú len komodity, ktoré je možné kupovať a predávať, takže akúkoľvek potrebu uplatniť na svoju hrabivú povahu „posvätné nie“ ignorujeme. Naše náboženské inštitúcie panikária a reagujú prehnane: vydávajú množstvá zákazov, ktoré však nepôsobia posvätne, iba mravokárne.

Mladí muži potrebujú poznať nie len veľkú víziu, ale aj vlastné hranice. Potrebujú múdrych starších, ktorí ich môžu naučiť, ako sa stať žiakmi Jedného – Jedného, ktorý im ukáže pádne a prenikavé „áno“ ich duše – „áno“ tak hlboké (2 Kor 1; 20), že dokáže vyvolať jeich osobné „áno“ i jeich nevyhnutné „nie“.

„Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.“ (2 Kor 1; 20)

Aký vplyv na mňa má permisívna spoločnosť?
Ako ovplyvňuje mojich synov či iných mladých mužov, ktorých poznám?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov

Uzavierať kruh

Deň šesťdesiaty štvrtý

„Prvým a zásadným Ježišovým prikázaním je „Miluj Hospodina, Boha svojho, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily“ (Mk 12; 30). Ale ako by sme mohli milovať takéhoto Boha, ako by sme mu mohli dôverovať, či ho dokonca mať obyčajne radi, keby len opakoval starú známu historku, ktorou sa riadia všetky hrubšie kultúry – historku o systéme cti a hanby, založenom na zásluhách? Ako by v nás Boh, ktorý by dopustil, aby sme následkom jediného chybného kroku prišli odrazu o všetko, mohol budiť pocit bezpečia a blízkosti? Nazvali by sme takúto osobu priateľom? To sa i moji horší kamaráti chovajú lepšie. Takto neznie božské zjavenie ani radostná zvesť.

Potom, až na vlastnej koži zakúsime nepodmienenú Božiu lásku, – bezprostredne a konkrétne – , dokážeme Boha sami milovať. V skutočnosti tým vlastne uzatvárame kruh, pretože toto je Boh, ktorého prijímame, Bok milujúci skrz nás a smerujúci k ostatným ľuďom. „Zadarmo ste dostali, zadarmo dajte“ (Mt 10; 8).

Ako na formuje systém zásluh a nedostatkov?
Čo mi umožnilo prijať – alebo i len začať prijímať – nepodmienenú Božiu lásku ku mne?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.