Uzavierať kruh

Deň šesťdesiaty štvrtý

„Prvým a zásadným Ježišovým prikázaním je „Miluj Hospodina, Boha svojho, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily“ (Mk 12; 30). Ale ako by sme mohli milovať takéhoto Boha, ako by sme mu mohli dôverovať, či ho dokonca mať obyčajne radi, keby len opakoval starú známu historku, ktorou sa riadia všetky hrubšie kultúry – historku o systéme cti a hanby, založenom na zásluhách? Ako by v nás Boh, ktorý by dopustil, aby sme následkom jediného chybného kroku prišli odrazu o všetko, mohol budiť pocit bezpečia a blízkosti? Nazvali by sme takúto osobu priateľom? To sa i moji horší kamaráti chovajú lepšie. Takto neznie božské zjavenie ani radostná zvesť.

Potom, až na vlastnej koži zakúsime nepodmienenú Božiu lásku, – bezprostredne a konkrétne – , dokážeme Boha sami milovať. V skutočnosti tým vlastne uzatvárame kruh, pretože toto je Boh, ktorého prijímame, Bok milujúci skrz nás a smerujúci k ostatným ľuďom. „Zadarmo ste dostali, zadarmo dajte“ (Mt 10; 8).

Ako na formuje systém zásluh a nedostatkov?
Čo mi umožnilo prijať – alebo i len začať prijímať – nepodmienenú Božiu lásku ku mne?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Pridaj komentár