Jer 17, 5-10
Toto hovorí Pán: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána. Bude ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, v zemi soľnatej, kde sa nedá bývať.
Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou.
Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.
Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť; kto sa v ňom vyzná? Ja, Pán, skúmam srdce a skúšam zmýšľanie: každému odplatím podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov.“
Meditácia manželov Hoxarovcov:
„Vieme, že si môžeme vybrať medzi požehnaním a kliatbou, životom a smrťou. Dnes nám písmo hovorí, ako to urobiť. Ak dôverujeme ľudským bytostiam, že dostaneme od nich lásku, chválu a našu hodnotu, potom sme prekliati. Pretože dávame moc nad svojim šťastím tým, ktorí nás bezpodmienečne nemilujú. Jedného dňa využijú túto moc na dosiahnutie svojich cieľov a budeme sa cítiť nemilovaní, kritizovaní a neocenení. Prekliatie je, že naše srdce zatvrdne, a bude pre nás ťažšie počuť nášho Otca, ako k nám hovorí.
Ale požehnaný (šťastný) je človek, ktorý dôveruje Pánovi, že mu dá lásku, chválu a hodnotu. Môžeme zveriť naše šťastie tomu, ktorý nás miluje bezpodmienečne. On nemá žiadne potreby, takže nikdy nepoužije svoju moc na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Namiesto toho chce, aby sme sa stali podobnejší jemu a boli premenení jeho láskou.
Lk 16, 19-31
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘
No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobréza svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘
Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘
Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘
Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Meditácia manželov Hoxarovcov pokračuje:
Aký je zmysel týchto častí písma? Keď veríme v Pána a túžime po jeho vôli, sme požehnaní. Ale keď dôverujeme ľudským bytostiam, najmä v nás samých, nie sme šťastní.
Premýšľajte o čase, keď ste dôverovali ľudskej bytosti a tá vás sklamala. Ako ste reagovali? Zatvrdili ste si voči nej srdce? Dôverovali ste vašej vlastnej ochrane v budúcnosti? To je cesta k strachu z iných a z toho, čo môžu urobiť.
Alebo ste im odpustili a verili, že len nasledovali pravidlá vo svojom srdci? Dôverovali ste, že Otec by z tejto zlej situácie vyťažil niečo dobré? Verili ste, že váš charakter sa zlepšil, pretože dôverujete Pánovi? Toto je cesta k milosrdenstvu a pokoju. Iní ľudia vám nemôžu nič urobiť. Žiadna zbraň vytvorená proti vám nemôže mať úspech.“