„Snažím sa byť vďačný, keď mi iní v skupine navrhujú zmeny v mojom postoji k tomu, či onomu problému. „Odpútaj sa od toho“, radí jeden. „Snaž sa na veci pozerať z perspektívy“, vraví iný. „Nehovor nič, keď si nahnevaný“, „Maj na mysli stále prvý krok“, …
Toto je dobrá rada, ale veľmi ťažko sa uvádza do praxe, keď stojíte tvárou v tvár krízovej situácii. A tak dám sám sebe ďalšiu radu: „Neobviňuj sa, keď zlyháš; pokúšaj sa ísť ďalej. Vieš, že sa zlepšuješ – môžu to vidieť tvoji priatelia v Skupine a aj vtedy, keď si príliš blízko problémov, môžeš si byť vedomý toho, že rastieš. Všetko, čo počuješ na stretnutiach, každý kus literatúry Dvanástich krokov, podporuje tvoje snahy urobiť to nabudúce o trochu lepšie.“
Pripomienka na dnešný deň
Najužitočnejšou zo všetkých pripomienok je starý slogan Pomaly a pokojne. Keď nemôžem urobiť všetko, čo by som chcel, keď som konfrontovaný s neúspechom a zdá sa, že nič nefunguje tak, ako má, spomeniem si na tento slogan. Nejakým spôsobom ma privádza k menej hektickému rozpoloženiu. Zmena k pohodlnejšiemu rytmu vyhládza hrbole.
Myšlienka
„Keď sa snažím zmeniť veci a ide to príliš ťažko, keď zabúdam vzdať sa toho, keď žiadam príliš veľa a príliš skoro od seba aj iných, poprosím Boha, aby mi pripomenul robiť to pomaly a pokojne.““