Deň štyridsiaty siedmy

„Abrahám, Mojžiš, Jób, Jonáš, Eliáš i Ježiš – tí všetci prešli skúsenosťou, ktorá premenila ich život, v prostredí prírody, nie v budovách postavených ľuďmi, a dokonca ani na posvätných miestach. Naopak, miesta jeich skúseností sa stali posvätnými až následne, a to práve vďaka tomu, že sa na nich odohrali život premieňajúce prežitky.

Muž túži po kontakte s tým, čo je substanciálne, solídne, skutočné a večné. Pohľad na trosky a dávne artefakty, praveké jaskyne a rytiny, hroty starých šípov a keramiku v nás vzbudzuje úžas. Existuje chlapec, ktorý o týchto veciach nesníva? Toto je hľadanie našej prastarej duše, našej nepošpinenej pôvodnosti v Bohu – alebo toho, čo východný majstri nazývajú „tvár, ktorú si mal pred svojim narodením“. K tejto tvári nejako hlboko prehovára všetko prírodné či staré, a práve naopak plasty, sadrokartón a oceľ ju oslovujú zriedkakedy.

Pokiaľ v živote muž nedôjde k tomu prapôvodnému stretnutiu, nebude náboženstvo mať mnoho vecí, ktoré by mu mohlo ponúknuť, a nebude schopné ho sprevádzať na jeho ceste. Všetko duchovné poznávanie je v skutočnosti rozpozná vanie včasnejšieho a hlbšieho dotyku božstva. Stretávanie sa s prírodným svetom nám umožňuje dozvedieť sa to, čo sme vždycky vedeli, len sme na to nejako zabudli. Náboženstvo tomuto pohybu len sekunduje.

Koľko času trávim v prírode?

Aké významné duchovné skúsenosti som v prírode zažil?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.