Deň dvadsiaty ôsmy

„„Pretože každému, kto má, totiž bude dané a pridané; kto nemá, bude odňaté i to, čo má.“ (Mt 25; 29)

Dokým neobjavíme svoju vlastnú identitu a nadanie, mávame sklony idealizovať si druhých, napodobňovať ich a stavať ich na piedestál. A svoju silu delegujeme na nich, namiesto toho aby sme ju hľadali v sebe a čerpali zo svojich vlastných zdrojov. Ide o istý typ milostného vzplanutia, anglicky infatuation – z latinského ignis fatuus, „falošný oheň“, ktorý nás nakoniec sklame a rozčaruje.

Často sa zamiluvávame do ľudí, ktorí zdanlivo vládnu nejakou silou, po ktorej sami túžime: fyzickou príťažlivosťou, peniazmi, postavením, talentom alebo vplyvom. Uctievame druhých za to, že niečo dočasne vykonávajú za nás, tým sa ale nestretáme s vlastnou hodnotou a s vlastným základom. Svoje zlato budeme skôr alebo neskôr z tejto dosť neistej úschovne aj tak musieť vyzdvihnúť. Ak tak neučiníme, zostaneme večne chudobný.

Kde je práve teraz moje zlato?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.