Deň dvadsiaty siedmy

„Mnoho východných tradícií nedovoľovalo mužom študovať spiritualitu najmenej do obdobia okolo tridsiateho piateho roku života. C.G. Jung uplatňoval podobné obmedzenie na študentov vo svojom inštitúte v Zurrichu. V katolíckej cirkvi sa muž nemôže stať biskupom pred tridsiatym piatym rokom.

Prejavuje sa tu kolektívna mužská múdrosť, ktorá vie, že pokiaľ sa muž vydá na cestu príliš skoro, potom pravdepodobne doposiaľ dostatočne nemiloval, alebo dostatočne nezlyhal, alebo dostatočne netrpel, aby mohol poznať terén cesty v jeho najzakladanejších ohľadoch. U takéhoto muža je veľká pravdepodobnosť, že použije Boha či náboženstvo na účel vlastnej kariéry alebo presadzovania ega, akokoľvek sa pritom bude zaprisahávať, že sa ničoho takého nedopúšťa. Privlastní si pár uhladených odpovedí, ktoré osobne nijako nepreveril a ktoré zhodou okolností prospievajú príbehu jeho osobného úspechu. V rannej fáze života si muž stále ešte stavia svoju súkromnú vežu a celkom určite nie je pripravený pomáhať komukoľvek druhému so stavbou tej jeho. Presne z toho dôvodu považovali takmer všetky kultúry náročnú iniciáciu za čosi, čo je pre muža nevyhnutné – rozumeli ľudskej povahe.

Ako láska, zlyhanie a utrpenie doposiaľ utvárali môj osobný vývoj?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.