Sila kapitulácie = vzdania sa = odovzdania sa (surrender)

Spisovateľka a aktivistka Holly Whitaker neverí v univerzálny prístup k triezvosti, ale plne prijíma „kapituláciu = vzdanie sa = odovzdanie sa (surrender)“ ako životne nevyhnutné pre akékoľvek uzdravenie a zotavenie.

Vždy som považoval slovo „kapitulovať = vzdať sa (surrender)“ za rúhanie. „Kapitulácia = vzdanie sa (surrender)“ nikdy neprichádzalo do úvahy. Nebolo to niečo, čo by si mohol seba vážiť (self-respecting), sebestačný ľud (folk) – ako som ja – mi, ktorí si robíme plány na všetko a predierame sa – razíme si cestu ako buldozér – tým, čo nám stojí v ceste. Všetko sa náhle zmenilo v ten deň v roku 2012, keď mi konečne došli možnosti a urobil som to, čo som si myslel, že nikdy nedokážem – priznať.

V A Return to Love Marianne Williamson hovorí: „Kým sa vaše kolená konečne nedotknú podlahy, hráte sa na život a na určitej úrovni sa bojíte, pretože viete, že to len hráte. Okamih odovzdania sa = vzdania sa = kapitulácie (surrender) nie je koniec života. Práve vtedy život začína.“ Je to úplné klišé, ale presne toto bola moja skúsenosť. V momente, keď som konečne nechal kolená dopadnúť na podlahu, som sa prestal hrať na život a každý kúsok dobra, ktorý mi odvtedy prišiel, pramení z tohto obratu v názore na kapituláciu = vzdanie sa = odovzdanie sa (surrender).

Vzdanie sa je tá najsilnejšia a tá najpodvratnejšia vec, ktorú môžete na tomto svete urobiť. Chce to silu priznať si, že ste slabý, odvahu ukázať, že ste zraniteľní, guráž požiadať o pomoc. Tiež to nie je jednorazový koncert. Ne-stačí to urobiť raz a ísť ďalej. Je to spôsob (cesta) existencie, vyvažovanie – akt rovnováhy – balansovanie. U mňa to vyzerá takto: Zodvihnem štafetu a utekám čo najďalej a keď mi dôjde dych, odovzdám ju ďalej. Alebo vlastne možno je to aj takto: Bežím so štafetou, ale Vesmír sa drží na druhej strane a máme takú dohodu, že: prídem na to, ktoré časti môžem (bežať – ísť), a tie časti, ktoré nemôžem, odovzdám.

Otec Richard to vo svojom online kurze o spiritualite a závislosti hovorí takto:

Kým sa neposuniete k zmyslu bytia, schopný dôverovať, že tu je Boh, ktorý ťa vedie, kto ťa miluje viac ako ty sám seba – dovtedy nevykonáte prevod. Až vtedy viete, že ste súčasťou väčšieho prúdu – flow, väčšieho systém – ak to slovo chcete použiť – a nerobíte to vy, robí sa vám to.

Whitaker pokračuje vo svojich myšlienkach o sile kapitulácie:

Život sa už nezdá byť neistý alebo rozpadávajúci sa – aj keď sa v skutočnosti rozpadáva. Odovzdaním sa všetkému, čo sa odohráva, a prijatím toho, čo je, tým, že sa vzdáme výsledku a necháme život plynúť tak, ako má, tým, že vykročíte zo svojej vlastnej cesty a necháte sa viesť prirodzeným poriadkom, si nielen oddýchnete od únavy z toho, že musíte všetko ovládať, ale tiež zažijete život namiesto toho, čo si myslíte, že vám život dlží. (Tip : To, čo nám život chce dať, je nekonečne lepšie ako to, čo si myslíme, že nám dlhuje.)