„Židia putovali púšťou. Každý deň dostávali jedlo, ktoré zázračne padalo z neba, no stále mali obavy. Otrok v Egypte žil veľmi neisto. Faraón raz vyhlásil, že židovské deti treba hádzať do rieky, aby sa utopili, a tak sa aj stalo. Život hebrejského otroka mal veľmi malú hodnotu. Keď sa človek bojí budúcnosti, nemôže si užiť ani dnešok. Čo sa stane, keď prestane z neba padať jedlo? Čo sa stane, ak zo skaly nepotečie voda? Keďže Židia si svoj život neužívali, reptali a sťažovali sa – dokonca aj na to, čo dostávali jesť a piť. Reptanie a sťažovanie sa prináša negatívne následky.

Židovským otrokom ich reptanie a sťažovanie sa prinieslo jedovaté hady. Mnoho ľudí zomrelo a ostatní v strachu a úzkosti prosili Mojžiša, aby prehovoril s Bohom. Ľudia samotní nemali vzťah s Bohom, Mojžiš bol ich sprostredkovateľom. Boh reagoval tak, že povedal Mojžišovi, aby vyvesil hada na žrď. Všetci, ktorí sa naň pozrú, budú v bezpečí. Je to prorocký obraz Ježiša, ktorý zomrel na kríži, aby všetci mohli byť spasení.
Sme v oveľa lepšej pozícii, než židovskí otroci. Mohli byť fyzicky uzdravení obrazom hada vyveseného vysoko na tyči, a to bol zázrak. Nezmenilo to však ich srdcia. Požehnania zasľúbenej zeme museli prenechať ďalšej generácii. Na druhej strane, my môžeme byť duchovne oslobodení z otroctva hriechu, keď sa pozrieme na Ježiša na kríži a uveríme v neho. Ako je to možné? Tak, že dostaneme nové srdce. Otec nám vezme naše kamenné srdce a dá nám srdce z mäsa. Srdce otroka sa stáva srdcom Božieho dieťaťa. Strach sa premení na lásku, zúfalstvo na nádej a pochybnosti na vieru. Toto je Boží dar.

Keď si najbližšie uvedomíš svoje reptanie a sťažovanie sa, premýšľaj o svojom srdci. Je tam niečo, čomu ty veríš, no Boh tomu neverí. Nájdi to a odovzdaj Duchu Svätému ako svoju obetu. On Ti za to dá časť svojho vlastného srdca vďačnosti. A zistíš, že celá tvoja životná skúsenosť sa mení k lepšiemu.“

Vlastná úvaha

Fascinuje ma slovo „Užívali si“ „Neužívali si“. Niekedy sa pristihnem pri tom, ako premýšľam nad týmto užívaním si života ako nad niečím zlým. Myslím, že je to vo mne zakorenené klamstvo spojené s mojou minulosťou, s chudobou, nedostatkom, strachom, neistotou, a tiež s výchovou a niektorými socialistickými rozprávkami, kde tí bohatý si užívali a potom trpeli – boli potrestaný. Hm… Myslím, že ako pri mnohých veciach aj tu je to o rovnováhe, ktorú by som v tomto prístupe k životu maj nadobudnúť. No pomyselný stred sa, ako to vnímam, nachádza inde. Neužívať si – užívať si – zneužívať. Takže staroveké KARPE DIEM platí aj tu a teraz. „Užívaj a buď vďačný,“ hovorím sám k sebe „a ak ti niečo chýba? Jednoducho si vypýtaj.“