„Mám súcit s kresťanmi, ktorí neveria, že sú zachránení. Šavol, neskôr svätý Pavol, spáchal mnoho hriechov, keď prenasledoval cirkev. Prenasledoval veriacich a spôsoboval veľké utrpenie im aj ich rodinám. Po tom, ako sa stretol s Ježišom, mu veľmi záležalo na blahobyte vdov a sirôt. Neprekvapuje ma to. S veľkou pravdepodobnosťou sa sám pričinil o to, aby sa niektorí z týchto ľudí stali vdovami a sirotami. Pokladal sa za najväčšieho hriešnika. Ale tiež si bol úplne istý tým, že je spasený!

Mnoho rokov sme s Robertom chodili do kostola, no pre mňa to bolo stále viac o akomsi zvyku než o vzťahu. Pamätám si, ako som sa modlila a prosila Ježiša, aby bol Pánom môjho života a ako som vyznávala svoje hriechy. Zdalo sa mi, že sa nič nemení. Tak som sa modlila túto modlitbu znova a znova, asi deväťkrát, kým som vo svojom srdci vedela, že som spasená. Tak dlho trvalo, kým táto myšlienka prešla z hlavy do môjho srdca.

Čo urobil Pavol, aby si bol istý svojím spasením? Svojimi ústami vyznal, že Ježiš je jeho Pánom; a v srdci uveril, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Toto sú dve veci, ktoré nás uisťujú o našom spasení. Všimol si si, že tento zoznam nehovorí nič o našich hriechoch? Nie je to preto, že by naše hriechy neboli dôležité. Sú tak dôležité, že sám Ježiš zaplatil za ne cenu, čo znamená, že už nie je žiaden dlh za hriech, ktorý by sme museli zaplatiť.

Predstav si, že by si niekomu predal svoje auto. Zaplatili zaň vysokú cenu, pretože verili, že za to stojí. Ale ty si necháš náhradný kľúč a jedného dňa znovu potrebuješ auto. Tak si vezmeš kľúč a otvoríš si svoje staré auto. Človek, ktorý ho od teba kúpil počuje štartovať motor. Vybehne zo svojho domu, aby ťa konfrontoval. Čo si myslíš, že by ti povedal? Povedal by asi niečo také: “Prestaň! Choď von z môjho auta a daj mi ten náhradný kľúč!” Prečo? Pretože auto aj tie kľúče patria jemu. Zaplatil za to vysokú cenu. Už to viac nie je tvoje.

Niekedy sme navádzaní nepriateľom, aby sme rozmýšľali nad svojimi hriechmi. Keď to robíme, Ježiš nám chce povedať: “Prestaň! Nechaj tie hriechy na pokoji. Patria mne. Zaplatil som za ne svojou smrťou a ty si súhlasil, že si ich vezmem.”

Keď uveríme tejto pravde v našich srdciach, sme ospravedlnení. Je to ako keby sme nikdy nespáchali tieto hriechy. A keď našimi ústami vyznáme (že Ježiš je Pán), potom sme spasení. Spasenie je Ježišov dar pre nás, ale my sa musíme rozhodnúť prijať tento dar. Ako? Tým, že vyznáme, že Ježiš je naším Pánom, a vo svojom srdci uveríme, že bol vzkriesený z mŕtvych.

Nakoniec nám svätý Pavol hovorí, ako získať vieru potrebnú pre spasenie. Nie je to taký spôsob, ktorý by mala na mysli väčšina ľudí. Normálne by bolo povedať, že viera nás uschopňuje počuť Božie slovo. Ale Pavol to netvrdí. On hovorí, že viera prichádza cez duchovný sluch; a schopnosť duchovne počuť prichádza skrze Božie slovo. Božie slovo otvára naše uši, aby sme mohli počuť duchovne, keď niekto hovorí svoje svedectvo. Počujeme svedectvo, ktoré je Kristovou pravdou a naše srdce to počuje. Schopnosť duchovne počuť buduje našu vieru. Ježiš hovoril priamo k Šavlovi. Jeho slová otvorili Šavlovi uši, aby mohol počuť duchovne. To, čo počul, v ňom budovalo vieru. To, čo počul, spôsobilo, že jeho srdce uverilo. Možno nemáme skúsenosť takého stretnutia, ako mal Pavol, keďže Ježiš sa s každým z nás stretáva osobným spôsobom.

Ježiš žije v nás a môže k nám hovoriť cez naše myšlienky, obrazy, pocity a túžby. Môže k nám hovoriť aj skrze Písmo, skrze prírodu a tiež naše okolnosti. Pros o to, aby sa oči tvojho srdca otvorili, aby videli, čo sa ti Ježiš snaží povedať, a aby sa tvoje duchovné uši otvorili. Tak bude tvoja viera rásť a budeš hovoriť ľuďom, že ťa Ježiš vedie skrze jeho ducha, ktorý žije v tebe. A môžeš si byť istý, že bol vzkriesený z mŕtvych, pretože mŕtvi ľudia s tebou nemôžu hovoriť.

Vychutnávaj si dar viery a spasenia! Buď šťastní, nestrachuj sa! „