Deň sedemdesiaty

„Kultúrne kresťanstvo a dnešné občianske náboženstvá definujú vieru úzko a chybne v zmysle: mať vo veciach istotu. V skutočnosti je viera pravý opak! Biblická viera je sloboda nevedieť, nemať odpovede na všetko, byť schopný kombinovať určitú mieru istoty s istou mierou nevedenia – pretože vďaka tomu sa udržíme na hlbšej úrovni, než akú predstavuje čisto cerebrálne vedenie.

Viera teda v skutočnosti znamená byť s istotou neistý, mať dosť istoty, aby som si mohol v dobrej miere dovoliť neistotu, mať taký dostatok celotelového vedenia / poznania, aby sme neponechávali všetku úlohu poznávania a chápania výlučne na našej hlave. Toto vedenie / poznanie nemá potrebu eliminovať všetky pochybnosti, ale je schopné začleniť do procesu porozumenia i tvorivé tápanie – a presne z toho dôvodu je viera vždycky pokorná a otvorená ďalším informáciám.

Tým, ktorí niečo takého sami nezakúsili, to môže pripadať ako arogancia alebo blud. Zdraví veriaci niesú lepší než neveriaci, ale dokážu byť šťastnejší, pretože nemajú potrebu dokazovať, že majú pravdu. Zdraví veriaci sú v skutočnosti menej dogmatický než väčšina ateistov, ktorých poznám.

Ako prežívam vieru?
Ako na moju vieru reagujú druhí?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov;