Deň šesťdesiaty piaty

„Permisívna spoločnosť odmieta nastaviť mladému mužovi nevyhnutné hranice, ktoré mu poskytujú zdravé „nie“. Výsledkom je, že nezrelí muži nemajú žiadnu pevnú štruktúru ega, ani žiadnu pevne zakorenenú identitu. Sú zároveň všade a nikde. Môžu si nárokovať čokoľvek, bez ohľadu na to, či k tomu existuje dobrý dôvod. Svoje impulzy sa naučia ovládať len slabo, či dokonca vôbec, bez tohto sebaovládania sa však základná socializácia ani priateľstvá vôbec nezaobídu.

Našu tržne poháňanú kultúru zaujímajú len komodity, ktoré je možné kupovať a predávať, takže akúkoľvek potrebu uplatniť na svoju hrabivú povahu „posvätné nie“ ignorujeme. Naše náboženské inštitúcie panikária a reagujú prehnane: vydávajú množstvá zákazov, ktoré však nepôsobia posvätne, iba mravokárne.

Mladí muži potrebujú poznať nie len veľkú víziu, ale aj vlastné hranice. Potrebujú múdrych starších, ktorí ich môžu naučiť, ako sa stať žiakmi Jedného – Jedného, ktorý im ukáže pádne a prenikavé „áno“ ich duše – „áno“ tak hlboké (2 Kor 1; 20), že dokáže vyvolať jeich osobné „áno“ i jeich nevyhnutné „nie“.

„Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.“ (2 Kor 1; 20)

Aký vplyv na mňa má permisívna spoločnosť?
Ako ovplyvňuje mojich synov či iných mladých mužov, ktorých poznám?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov