Deň štyridsiaty prvý

„Ešte do doby osídľovania divokého západu sa takmer všetky mýtické príbehy odohrávali v divočine či „pustine“. Pre mužov a ženy v celých dejinách bola práve divoká príroda miestom, kde objavovali svoju dušu. Civilizovaný či domestikovaný svet bol náš výtvor, divočina bola dielo Božie – prvá a prirodzená katedrála.

Lenže my sme si vybudovali spoločnosť, ktorá idealizovala civilizáciu a pred divočinou uteká. Veľa ľudí sa prírody doslova bojí. Podarilo sa nám nie len skrotiť divočinu, my teraz krotíme aj dušu.

Príroda však napriek tomu ďalej prehovára k niečomu hlboko v každom z nás. Zažili ste niekedy, žeby vás pohľad do očí zvieraťa prikoval k zemi? Keď sa vám zviera zadíva do očí, ten pocit je takmer posvätný. Svet za hranicami sveta ľudského nám zvláštnym spôsobom zdieľa / zdeľuje niečo zásadného. C. G. Jung povedal: „Akonáhle náboženstvo prestane hovoriť o zvieratách, pôjde to s ním už len z kopca.“ Pobyt v divočine nám vracia duševné zdravie, vracia nás späť k nášmu hlbokému ja.

Ako si môžem – čo najskôr – spraviť čas, aby som pobudol so zvieratami v divočine?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.