Deň tridsiaty piaty

„„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som pozvať spravodlivých ale hriešnikov“ (Mk 2; 17)

Ako sa zdá, je nevyhnutné zažiť najskôr odcudzenie a osamelosť, prejsť cestou pádu, než budeme schopný začať čo i len túžiť po ceste návratu. Väčšina z nás musí toto odlúčenie pocítiť veľmi silno, než poznáme, po čom skutočne túžime a čo vpravde chceme. Do rajskej záhrady nemôžeme len tak vojsť sami od seba, dokým sme neboli od záhrady odlúčení. Takzvaný „pád“ Adama a Evy nepredstavuje nejaké nešťastie: je to predobraz toho, čo sa stane a pravdepodobne musí prihodiť každému z nás.

To všetko znamená v zásade len nasledujúce: muž sa musí jedného dňa prebudiť a uvedomiť si: „Som úplný blbec a už ma štve, ako ma všetko stále štve.“ Až takýto moment sa môže stať počiatkom zrelej duchovnosti.

Kedy som si začal uvedomovať, po čom skutočne túžim, či mi chýba?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.