Väčšina z nás sa obracia o pomoc na svojpomocnú skupinu ako na poslednú možnosť. Už sme vyskúšali všetko ostatné. Možno sme videli jej účinky na iných; zdalo sa nám, že to funguje ako kúzlo, preto chceme niečo z toho aj pre seba! Potom zistíme, že to nie je nijaké kúzlo, ale určitý druh duchovného zdravého uvažovania, o ktoré sa musíme opierať a naučiť sa ho.

Začíname ako deti v prvej triede prvým krokom: Priznali sme, že sme nad závislosťou bezmocní a že naše životy sa stali nezvládateľné. Druhú časť tohto kroku si priznáme ľahko, ale prvú obyčajne vyrieknu len naše pery. Je pre nás veľmi ťažké vzdať sa myšlienke, že my – kompetentní, ktorí sme sa snažili zvládnuť situáciu závislého, v skutočnosti nevieme, ako ju správne zvládať.

Pripomienka na dnešný deň

Prvý krok sa musím naučiť a opakovať ho dovtedy, kým sa nestane mojou súčasťou. Kedykoľvek sa poddám prirodzenému nutkaniu a zvyku vziať to do svojich rúk a snažiť sa vynútiť zmenu, znovu sa dostávam do problémov. Viem, že sa to môže zlepšiť len vtedy, keď tomu skutočne uverím a vo svojom živote budem uplatňovať prvý krok.

„Modlím sa, aby som bol oslobodený od nutkania ovládať moju situáciu. Tak často som dokázal, že to nedokážem. Dovoľ, aby som rozmýšľal, poznal a cítil svoju bezmocnosť; potom sa aspoň naučím, ako sa toho vzdať a odovzdať to Tebe – Bohu.“