„Položte si otázku:
„Je v tom, čo robím, radosť, ľahkosť a pokoj?“
Ak nie je, znamená to, že čas zakrýva prítomnú chvíľu a život vtedy vnímate ako záťaž či boj. (Pozn.: S Bohom sa môžem stretnúť LEN TU A LEN TERAZ!)

Ak nenachádzate radosť, ľahkosť alebo pokoj v tom, čo robíte, nemusí to nutne znamenať, že potrebujete túto činnosť zmeniť.
(Pozn.: A často sú okolnosti také, že ich ani zmeniť nemôžete.)
Stačí, keď zmeníte to, ako to robíte. Ako je vždy dôležitejšie než čo.
(Pozn.: Skutočne tu nemyslíme zmenu „prečo“, teda dôvody, ale „ako“ teda spôsoby.)
Skúste venovať omnoho viac pozornosti danej činnosti než výsledku, ktorý ňou chcete dosiahnuť. Venujte maximálnu pozornosť tomu, čo sa v danej chvíli deje. Mali by ste teda absolútne prijímať to, čo je teraz, pretože ak prítomnosti vzdorujete, nemôžete na ňu upriamiť plnú pozornosť.
(Pozn.: Krásne je to vidieť pri snahe dospelého hrať sa s dieťaťom. Nestačí, že sa snažím hrať s dieťaťom. Dieťa vynikajúco spozná, že hru iba predstieram, že do nej nie som vložený celý a hra sa minie účinkom a ja nedosiahnem cieľ, za ktorým som išiel. Keď sa skutočne hrám, sám sa stávam svojim spôsobom dieťaťom, som v tom jeho svete, ktorý sa na daný čas a v danom mieste stáva naším svetom.)

Vo chvíli, keď prijmete prítomný okamih, sa stratí všetko vaše nešťastie a zápasenie so životom a všetko pre vás bude radostné a ľahké. Keď budete konať na základe vnímania prítomnej chvíle, potom všetko, čo urobíte, bude v sebe niesť nádych dôslednosti, starostlivosti a lásky, a to aj pri tých najjednoduchších činnostiach.

Nezaujímajte sa o plody svojich činov – iba na dané činy zamerajte pozornosť. Plody sa dostavia samy od seba. Je to mocná duchovná metóda.
(Pozn.: Krásne to ilustruje svätý apoštol Pavol, keď hovorí, že on sial, Apollo zalieval, ale vzrast dáva Boh. Kým človek dôjde k plodu svojej práce, vstúpi do hry toľko ďalších hráčov a toľko ďalších udalosti a okolností, že nie je a nikdy nebolo v našich silách mať plnú moc nad tým výsledkom – plodom. Boh to od nás ani nikdy neočakával! Lebo to, aký bude plod, aký bude výsledok, je Jeho zodpovednosť, Jeho doména, Jeho plán, ktorý je ale omnoho širší a hlbší, než sa nám zdá byť…)

Keď ustúpi nutkavá túžba po minulosti a budúcnosti, radosť z bytia naplní všetko, čo robíte. V momente, keď sústredíte svoju pozornosť na prítomnosť, pocítite pokoj a mier. Nehľadáte už naplnenie a upokojenie v budúcnosti – nečakáte od nej spásu.
(Pozn.: Prečo je to dôležité? Predovšetkým preto, že spasený už sme. Byť v prítomnom okamžiku, znamená žiť dar spásy. Alebo aj inak: byť v prítomnom okamžiku znamená radovať sa z Božieho kráľovstva a z Neba už tu a teraz – lebo tu a teraz začínajú a do večnosti len pokračujú.)

Takže nelipnete na výsledkoch svojej práce. Neúspech, rovnako ako úspech, nemá silu zmeniť váš vnútorný stav bytia. Našli ste život pod povrchom svojej situácie.

V neprítomnosti psychologického času svoju identitu vyvodzujete z bytia, nie zo svojej osobnej minulosti.
(Pozn.: Nie som definovaný svojou minulosťou. Nie som definovaný tým, čo vlastním. Nie som definovaný tým, čo som dosiahol – titul? kariéra? rodina? dom? auto? splatená hypotéka? Nie som definovaný ani svojimi myšlienkami. Nie som definovaný svojimi emóciami. Nie som definovaný ani svojimi vzťahmi. TO všetko ku mne patrí, áno, ale nie som to JA.)
Vo vonkajšom svete sa úrovni vašej životnej situácie sa môžete stať bohatými, múdrymi, úspešnými, oslobodenými od toho a onoho, ale v hlbšej dimenzii bytia ste celí a úplní už teraz.
(Pozn.: Dokonalý človek – dokonalé Božie dielo.)“