„Včera sme sa pozreli na neustály strach v starovekej spoločnosti. Dnes na to získame ďalší pohľad. Izraeliti požiadali Boha o ochranu a na oplátku prisľúbili, že úplne zničia mestá, ktoré pred nimi ležali. Taká bola ich povaha. A tak bojovní Izraeliti postupovali vpred a spustošili každé mesto, ktoré im stálo v ceste. Najprv mestá Kanaánčanov, ďalej Amorejcov a potom mestá Bášanu. Museli pôsobiť ako pohroma kobyliek, ktoré pohltia všetko, čo im stojí v ceste. Prišli k Moabu a jeho obyvatelia boli vystrašení. Kráľ, ktorý sa volal Balak, poslal po slávneho „mudrca“, aby prišiel z ďalekej Mezopotámie. Myslel si, že mudrc presvedčí Boha, aby preklial Izraelitov.

„Mudrcom“ bol Balám, syn Beora. Skutočne videl, čo Boh zamýšľa. Boh chcel požehnať izraelskú hordu a nie jej zlorečiť. Ale Balak mu zaplatil, aby preklial Izraelitov a zachránil Moabčanov. Balám videl spasiteľa, poslaného Bohom. Predpovedal Ježišov príchod, aj keď až za dlhú dobu a nie na tomto mieste.

V Matúšovom evanjeliu veľkňazi a starší tiež mali strach. Žiadna bojovná horda neohrozovala ich hranice, ale ľudia sa odvracali od ich autority, keď počuli Ježiša. Keby stratili kontrolu nad ľuďmi, prišli by Rimania, zbavili by ich moci a možno by ich zabili. Verejne položili otázku, ktorá mala zabrániť ľuďom počúvať Ježiša. Dúfali, že ich táto otázka zachráni pred záhubou, ktorej sa obávali. „Akou mocou robíš tieto veci?“ Keby Ježiš odpovedal, že koná Božou mocou, zvolali by: „Rúhanie!“ a ukameňovali by ho. Keby povedal, že koná svojou vlastnou mocou, ľudia by ho už viac nenasledovali, pretože verili, že je prorok. Boh nedovolil, aby ich otázka Ježišovi uškodila, rovnako ako nedovolil Balámovi prorokovať proti Izraelitom. Ježiš sa k nim obrátil a zneškodnil ich argument, rovnako ako Izraeliti zničili všetkých, ktorí sa proti nim postavili. „Bol krst Jána Krstiteľa od Boha alebo od človeka?“ Ak by povedali, že od Boha, Ježiš by sa opýtal, prečo mu neverili. Keby povedali, že od človeka, ľud by ich kameňoval, pretože veril, že Ján bol prorok.

O čo tu ide? Možno sme v pokušení kritizovať kresťanského brata alebo sestru, oponovať im alebo dokonca zničiť ich službu. Možno veríme, že Boh je na našej strane. Boh však nedovolí, aby sa jeho deťom ubližovalo len preto, že si to želáme. Videl som kresťanov, ako sa navzájom odsudzovali a kritizovali. S Vicki sme boli odsúdení a odmietnutí inými kresťanmi a robili sme to aj my sami. Nikdy to neprináša dobré ovocie. Tak sa učme od Baláma a od Ježiša. Žehnaj a nepreklínaj svojich bratov a sestry a prinesieš veľa dobrého ovocia.

Rozprávali sme sa s priateľom. Pamätal si, ako si ho vo veku desať rokov vzali stranou. Jedna pani sa na neho pozrela, prihovorila sa mu, usmiala sa a povedala mu: „Si dobrý chlapec, jedného dňa bude z teba dobrý otec.“ Tieto slová ho povzbudili, upevnili a pomohli mu vo chvíľach pochybností.

Balak veril v moc požehnania a kliatby. Veríš aj ty? Spomínaš si na slová požehnania, ktoré boli nad tebou vyslovené?

Mohol by si dnes vysloviť slová požehnania nad niekým z tvojej rodiny, v práci, v cirkvi, alebo v spoločenskom živote?“