Metódy aplikovanej sociálnej práce

Metóda

Metóda je pracovný nástroj sociálnej práce. Pojem metóda sa chápe i ako spôsob alebo cesta, ktorá nás dovedie k vopred stanovenému cieľu. O metóde sa stále uvažuje ako o určitej vecnej, logickej a časovej postupnosti prítomnej v praktickej činnosti sociálneho pracovníka.

Podľa Robertis je metóda spôsob postupovania sociálneho pracovníka, ktorý sa začína prvým stretnutím s klientom a trvá do skončenia práce s ním.

Podľa Strieženca je metóda postup, návod, ktorým dospievame k výsledku, súhrn pochodov  a pravidiel k dosiahnutiu žiaduceho cieľa.

Podľa Levickej je metóda overený sled poskytnutých krokov, prostredníctvom ktorých sa klient pod vedením sociálneho pracovníka usiluje dosiahnuť vytýčený cieľ.

V definovaní metód sociálnej práce existujú 2 prístupy:

– prístup charakteristický snahou definovať metódu na základe jej vonkajších charakteristík (de Robertis)

– prístup orientovaný na objasnenie, opísanie, analyzovanie jednotlivých krokov (Charvátová)

Deľba metód

Podľa skupín:

SP využíva metódy, ktoré sa dajú zaradiť do 3 skupín:

Metódy všeobecné používané

Metódy všeobecné používané takmer vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach, samozrejme po ich aplikácii na konkrétnu oblasť poznania

• Analytická metóda;
• Logická metóda;
• Induktívna metóda;
• Genetická metóda;
• Deduktívna metóda;
• Empirická metóda;
• Výskumná metóda;

Metódy spoločné viacerým vedným disciplínam

Metódy spoločné viacerým vedným disciplínam , používané predovšetkým v psychológii, pedagogike, sociológii

• Hodnotenie;
• Heuristika;
• Zážitková metóda;

Metódy vlastné SP

Metódy vlastné SP , vznikli priamo v oblasti praxe soc. práce

• Metódy časové;
• Metódy demografické;
• Metódy statusové;
• Metódy výkonné;
• Metódy činnostné;

Delenie metód z časového hľadiska

Klasické metódy

• Sociálna práca s jednotlivcom = prípadová sociálna práca = case work;
• Sociálna práca so skupinou;
• Sociálna práca s komunitou;

Moderné metódy

• Sociálny managment;
• Sociálne projektovanie;
• sociálne plánovanie;

Delenie metód z demografického hľadiska

Deliacich faktorov je viacero.

Podľa veku

• SP s deťmi;
• SP s mládežou;
• SP s dospelou populáciou;
• SP s občanmi vyššieho veku;

Podľa pohlavia

• SP so ženami;
• SP s mužmi;

Podľa príslušnosť k etniku

• SP etnickými skupinami;
• SP s Rómami;

Delenie metód zo statusového hľadiska

deliaci faktor je postavenie klienta v spoločnosti.

• SP so zamestnanými;
• SP s bezdomovcami;
• SP s migrantami;
• SP so spoločensky neprispôsobivými osobami;

Delenie metód z hľadiska miesta výkonu

• SP terénna;
• SP inštitucionálna;
• SP komunitná;
• SP ambulantná;

Delenie metód z hľadisko druhu vykonávanej činnosti (aktivity)

služby, poradenstvo, prevencia, soc. právna ochrana, poistenie, dávky, supervízia, penitencionárna a postpenitencionárna starostlivosť, mediácia, terapia, intervencia, výskum…

V praxi sa nepoužívajú čisté metódy, každá metóda má v sebe i prvky iných metód.

Hainessove delenie metód

Hainessove delenie metód (najakceptovanejšie delenie), vychádza z účasti klienta na realizácii danej metódy:

• Metódy orientované na priame konanie;
• Metódy orientované na nepriame konanie;

Priame (bezprostredné) metódy

Orientujú sa priamo na prácu s klientom. Patrí sem:

1. Objasnenie – podporovanie: objasňovanie, podporovanie, sebaporozumenie;
2. Informovanie – edukácia: informačná pomoc, materiálna pomoc, výchovná pomoc;
3. Persuácia – poradenstvo, konfrontácia, persuázia;
4. Dohľad – ovplyvňovanie pomocou autority;
5. Rozširovanie kontaktov – tvorba nových možností: rozširovanie soc. siete;
6. Štrukturovanie prac. vzťahov s klientom – štrukturovanie v čase, využívanie miesta, koncentrácia na hlavné ciele;

Nepriame metódy

Nepredpokladá sa pri nich účasť klienta:

1. organizácia- dokumentácia: organizácia priestoru, organizácia času, dokumentácia

2. programovanie a plánovanie metodického konania: vstupné fázy tvorby skupiny, organizácia delenia skupiny, aktivity napomáhajúce (tvorba programu skupiny)

3. metodické konanie zacielené na zmenu správania klienta

4. spolupráca s inými sociálnymi pracovníkmi: kontakt, koordinácia, tímová práca, konzultačná činnosť

5. metodické konanie na pozadí soc. inštitúcií: soc. pomoc, negociácia, lobovanie, lobovanie alebo hrozba

Prax soc. práce ukazuje, že k najdôležitejším cieľom soc. práce patrí:

– pomáhať jednotlivcovi i skupinám pomenovať a vyriešiť alebo aspoň minimalizovať problémy, vznikajúce z poruchy rovnováhy medzi klientom a prostredím

– poukazovať na potenciálne oblasti, v kt. môže prísť k poruche rovnováhe

– objavovať, poukazovať a rozvíjať na maximálne možnú mieru potenciál jednotlivca, skupiny a spoločnosti

Technika

Technika je návod na použitie metódy, pracovných postupov, ktoré slúži k naplneniu určitého cieľa. Je to spôsob, ktorý umožňuje klientovi v spolupráci so soc. pracovníkom niečo získať, dosiahnuť.

Podľa Hartla-Hartlovej je to činnosť alebo prac. postup, ktorý slúži k naplneniu vytýčeného cieľa.

Rozdiel medzi metódou a technikou

– metódu môžeme chápať ako cestu;
– techniku ako spôsob, ktorým cestu prekonáme;

Metodika

Metodika (metodológia) SP – predstavuje súhrn známych a vedecky akceptovaných metód, postupov a techník, ktoré sú používané v praktickej a teoretickej rovine sociálnej práce (Žilová).

Metodika je teda súbor pracovných metód alebo postupov, ktoré umožňujú, aby si z nich sociálny pracovník vybral najvhodnejší spôsob pomoci pre svojho klienta.