„Boh je prítomný v chráme a z chrámu prúdi rieka života. Spočiatku je plytká, ale na svojej ceste naberá čoraz väčšiu hĺbku. O tejto rieke môžeme uvažovať ako o našej ceste s Bohom. Na začiatku mojej cesty som si myslela, že keď som už stretla Ježiša, je to všetko. Bol to však len začiatok. Božou túžbou je dať mi nové srdce a novú myseľ.

Modlitba „Stvor vo mne srdce čisté“ skutočne vracia do môjho života radosť, hoci táto cesta nemusí byť vždy ľahká. Boh chce zmeniť našu myseľ, ako nás sv. Pavol uisťuje v Liste Rimanom 12, 2: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania.“ A opäť v Liste Filipanom 2, kde nás povzbudzuje pripodobňovať svoju myseľ Ježišovi. Toto je cesta nášho života, kde sa s každou zmenou rieka Božej lásky v nás prehlbuje.

Boh je mojím útočiskom, mojím hradom a mojou vždy prítomnou pomocou v čase núdze. Keď som si istá touto pravdou a keď mu úplne dôverujem, nebudem sa báť, nech sú okolnosti akékoľvek. Bez ohľadu na to, čo sa deje okolo Covidu alebo vo svete okolo mňa, s akými ťažkosťami sa stretávam v rodine a vo svojom vlastnom živote, keď som mu úplne odovzdaná a dôverujem mu, nebudem sa báť. Budem prežívať pokoj. Ešte tam nie som, ale viem, že som bližšie, ako keď som začínala.

Vieš si predstaviť tú rieku? Vyviera zo zeme ako pramienok vody, maličký a bezvýznamný, možno len niekoľko centimetrov hlboký. Predstavujem si ho vo vysokých horách, kde sa bojuje o prežitie a rastliny majú drsné podmienky pre život. Ako steká nižšie, dorastá do malého potoka, ktorý sa prediera krajinou a na svojej ceste sa smeje a bubloce. Voda siaha po členky, časom až po kolená. Jeho hĺbka a šírka postupne narastá a on ako rieka ľahúčko a nežne preteká krajinou. Popri rieke rastú stromy, ktoré dávajú plody a liečia. Predstavujem si, že si dokážem ľahnúť na vodu a vznášať sa a nechať prúd, aby ma priviedol tam, kam bude chcieť. Som uvoľnená a v pokoji.

Kde v rieke sa vidíš? Aká hlboká je rieka? Si ochotný dovoliť Otcovi, aby ťa vzal hlbšie? Pamätaj, že nech si na svojej ceste kdekoľvek, Božiemu srdcu prináša radosť aj malý potôčik. Teší sa z teba. Prinášaš mu radosť.“

Kniha proroka Ezechiela   −   Ez 47, 1-9. 12

Videl som vodu vytekať z chrámu; a všetko, k čomu sa táto voda dostala, ozdravelo

„Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany.

Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť.

A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“

Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.

Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.““