Pondelok 28.10.2019

„Predstav si, že ti bola zverená veľmi dôležitá a náročná úloha. Spomeň si na niektorých veľkých vodcov, ktorí prišli v čase krízy. Napoleon povstal, keď Francúzska revolúcia spela k chaosu. Členovia vedúcej skupiny vyvraždili šľachtu a začali sa obracať jeden proti druhému. Potom prišiel Napoleon a Francúzsko ovládlo väčšinu Európy. Winston Churchill prišiel, keď Británii hrozilo, že sa poddá Hitlerovým neustálym požiadavkám. Viedol Britániu v čase, keď sme boli jediným štátom, ktorý sa vzoprel nacistickému Nemecku. Karty sa obrátili. Veľkí vodcovia povstávajú v časoch veľkých kríz. Čo robia? Veria vo svojich ľudí. Pomáhajú ľuďom veriť v samých seba. Tak strach vystrieda odvaha a beznádej nahradí nádej.

Ježiš je najväčším a najvplyvnejším vodcom všetkých čias. Prišiel v čase krízy ľudských dejín. Rimania ovládali Židov hrubou silou. Gréci oponovali židovským tradíciám prostredníctvom filozofov, ktorí tvrdili, že poznajú pravdu. Zákonníci a farizeji využívali Zákon a židovskú tradíciu na vytváranie rozkolov v spoločnosti. Elity utláčali chudobných tvrdiac, že konajú Božiu vôľu. Do najväčšej krízy vstúpil najväčší vodca. 

Ježišovou hlavnou prioritou bolo priamo počúvať svojho Otca. Za týmto účelom strávil celú noc v modlitbe. Nemohol spať, pretože mal v nasledujúci deň spraviť veľké rozhodnutie. Keď spoznal Otcovu vôľu, vybral dvanástich učeníkov. Nevyberal však tak, ako Napoleon alebo Churchill. Napoleon si vybral vlastných príbuzných. Churchill si vybral svojich podporovateľov, ale čo Ježiš? Vyvolil si cudzích nemohúcich ľudí. Vybral si dokonca osobu, o ktorej vedel, že mu bude odporovať. Prečo Otec Ježišovi povedal, aby toto urobil? Ako to mohlo zvrátiť krízu, ktorá zaplavila židovský svet?

Otec si nadovšetko cení dve veci. Prvou je láska. Druhá je nevyhnutnou podmienkou dávania a prijímania skutočnej lásky a je ňou slobodná vôľa. Bohatý človek použije svoje peniaze na to, aby dosiahol svoj cieľ. Mocný človek použije svoju moc. No chudobný a bezmocný človek nemá nič, čo by mohol použiť. Je ako dieťa, ktorému prikážu postaviť dom. Nie je to v jeho silách. Ale predstav si, že otec tohto dieťaťa povie: „Syn môj, postavme dom!“, a že ho spolu postavia. Dieťa môže robiť len to, čo robí jeho otec. Keď skončia, majú miesto, kde môžu spoločne žiť. Zblížili sa prostredníctvom spoločnej skúsenosti. Syn viac miluje svojho otca, otec viac miluje svojho syna. Syn sa rozhodne byť s ockom. Ocko sa rozhodne byť so svojím synom. Láska a slobodná vôľa spolupracujú na stavbe nového domu, v ktorom budú obaja žiť.

Ježiš sám bez svojho Otca nemôže nič vykonať. A Ježiš je dokonalým obrazom Otca, takže jeho učeníci sa môžu učiť, ako byť deťmi svojho Otca. Keď sa naučia, ako sa stať deťmi, môžu so svojím Otcom budovať cirkev. Nebuduje sa mocou alebo silou, ale jeho Duchom. Ježiš sa celú noc pýta svojho Otca: “Kto dokáže prijať moju lásku a učiť sa milovať druhých? Kto si ma vyberie, keď si ho ja vyberiem?” Otec mu ukázal dvanástich ľudí spomedzi všetkých Židov, a tak si ich vybral. Môžeme v učeníkoch uvidieť seba. Niekedy sme statoční, ako Peter. Inokedy sme láskyplní, ako Ján. Niekedy pochybujeme, ako Tomáš. Niekedy sa od Ježiša odvrátime, ako Judáš. No čokoľvek robíme, Otec nás miluje. Verím, že Ježiš Judáša miloval presne tak isto, ako ostatných. Jediným rozdielom bolo, že Judáš svoju slobodu využil na zlé rozhodnutie. Bola to bolestná voľba, ale pre Ježiša bolo nutné zomrieť, aby bol vzkriesený z mŕtvych. Otec zo zlého rozhodnutia vyťažil niečo dobré. Vždy to tak robí. Ak hľadáme duchovné ovocie, objavíme ho v tých najťažších časoch.
Ježiš si vyvolil aj teba! Nie ty si si vyvolil jeho, on si vyvolil teba! Vybral si ťa, aby si mu pomáhal postaviť dom so svojím Otcom. Ten dom si ty. Otec a Ježiš prichádzajú, aby v tebe prebývali, spolu s Duchom Svätým. Potom sa dajú do práce, aby dom opravili a skrášlili. Je to dom, kde spolu žijete a je úžasný. Si súčasťou Cirkvi. Ty a všetci ostatní veriaci spolu tvoríte nový Jeruzalem. Božie mesto. Si oveľa dôležitejší, než si myslíš!“