/ Cirkev / Blahoslavenstvá / Cirkevní otcovia / Dogmatika / Meditácia / Ruženec / Cnosti

Jeden z najčastejších omylov vo veci dosahovania striedmosti je, používať cvičenie sa v striedmosti ako kontradikt voči obžerstvu. Alebo inak povedané, bojovať proti obžerstvu rozvojom striedmosti.

Jednoduchá, laická interpretácia cností k tomuto skutočne často pobáda. Ba zdanlivo takýto návod nachádzame aj v spisoch jezuitov, ktorí často hovoria „konaj kontra“. A majú pravdu v duchovnom princípe. Princíp „konaj kontra“ skutočne účinkuje ako dobrá liečba, avšak treba naordinovať správny liek, teda treba v pravde spoznať, čo je duchovným protikladom striedmosti.

Striedmosť učí správnej miere v hmotných dobrách, na rozdiel od miernosti, ktorá je nadradenou cnosťou a učí správnej miere v živote ako takom, použijúc hudobný slovník, miernosť učí harmónii života.

Striedmosť, ako každá cnosť, stojí v strede medzi primálo a priveľa.

Duchovný autori ďalej zvyknú rozmieňať striedmosť na drobné napríklad nasledovným spôsobom:
– striedmosť v jedle a
– striedmosť v pití.
Niektorí potom striedmosť v jedle aplikujú v otázkach:
– Koľko jem?
– Kedy jem?
– Čo si vyberám k jedlu?
– Čo odmietam k jedlu?
– Ako rýchlo jem?
– V akej kvalite jedlá jem?
– V akej cene jedlá jem?
Na základe týchto otázok môžeme potom hovoriť o rôznych vybočeniach od striedmosti, ktorá je v strede:
a) v jednej krajnosti:
– prejedanie,
– baženie,
– mlsnosť,
– prieberčivosť,
– pahltnosť,
– labužníckosť,
– luxusnosť.
b) v druhej krajnosti:
– podvýživa,
– zanedbanie výživy,
– k mlsnosti nie je tak jednoduché nájsť opačný extrém,
– rovnako tak nie je jednoduché nájsť opačný extrém k prieberčivosti,
– príliš pomalé jedenie, príliš veľký dôraz na kultúru stolovania,
– nedbalá kvalita jedla,
– neprimerane lacné jedlo.
V strede stojí striedmosť vo svojich rôznych podobách:
– primerané a dostatočné množstvo jedla,
– jedlo v správnom a vhodnom čase (či v stanovenom čase),
– s otvorenosťou pre slobodu vziať si jedlo, ak je ponúknuté,
– s otvorenosťou pre slobodu vybrať si jedlo, ak je z čoho,
– v primeranom tempe a kultivovanosti stolovania,
– v primeranej kvalite surovín a spracovania jedla a vo vhodnom zložení jedla,
– v primeranej cene jedla vzhľadom na blížneho.

Zvlášť dva aspekty striedmosti sa zvyknú zdôrazňovať: vzťah striedmosti ku zdraviu a vzťah striedmosti k bratskej láske.

V duchovnej rovine sa potom prizvukujú dva dôsledky týchto aspektov a ich vzájomná prepojenosť: striedmosť vedie k zdravému telu, človeku v zdravom tele sa ľahšie vedie duchovný život a zároveň sa mu ľahšie vstupuje do bratskej služby skutkov lásky, v ktorých sa odráža (ako prejav i dôsledok) a umocňuje (ako posila i prostriedok) duchovný život. Zároveň sú skutky lásky v bratskej službe a duchovný život najúčinnejším prostriedkom pre zachovanie čistoty

Len pre pripomenutie.
Teologálne cnosti, teda božské cnosti, sú:
– láska,
– viera,
– nádej.
Kardinálne cnosti sú:
– múdrosť (Prudentia),
– statočnosť alebo aj mravná sila (Fortitudo),
– miernosť (Temperantia),
– spravodlivosť (Iustitia).
Cnosti ako protiklady smrteľných hriechov sú:
– pokora,
– štedrosť,
– dobroprajnosť,
– trpezlivosť,
– cudnosť,
– striedmosť,
– činorodosť.
Cnosti spadajúce pod miernosť sú:
– striedmosť,
– sebaovládanie,
– zdržanlivosť,
–