Deň šesťdesiaty tretí

„Spústa dobrých ľudí bola výchovou nastavených tak, aby sa na svet pozerali optikou rovnice, ktorá hovorí, že každý z nás dostane, čo si zaslúži – nič viac, nič menej. Keď niečo chceme, musíme si na to zarobiť. Toto sa nám vtisklo do psychiky, táto poučka, ktorú nám opakovali rodičia, učitelia, tréneri, kňazi, vedúci v skaute i spoločnosť všeobecne. Ja to nazývam „meritokracia“. Však v tomto modely nie je nikde miesto pre zmilovanie, odpustenie ani pre skutočný význam Božej lásky.

Musíme zažiť mnoho nárazov a pádov, než začneme vnímať, že nás nesie Božia láska. Až potom môže táto láska začať pôsobiť na naše naprogramovanie, postupne ho rušiť a umožňovať nám tak dôverovať láske, ktorá prichádza bez zásluh. Pokiaľ takúto lásku nikdy sami neprijmeme, nebudeme ju ani vedieť dávať druhým. Iste práve to mal na mysli Ježiš, keď povedal o hriešnej žene: „Jej mnohé hriechy sú jej odpustené, pretože prejavila veľkú lásku“ (Lk 7; 47). Ježiš rozpúšťal meritokraciu zo všetkých strán, aby nám dal slobodu nechať lásku prúdiť.

Ako ďaleko som dospel od názoru, že dostávam, čo zaslúžim, k prijatiu nezaslúženej Božej lásky?
Nakoľko som schopný to vztiahnuť taktiež na druhých?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov

Deň šesťdesiaty druhý

„Existuje priepastný rozdiel medzi životom v tejto závislostnej spoločnosti moderného sekulárneho sveta a životom v slobode Ježišovho učenia. V závislostnej kultúre mnohí z nás jednoducho musíme robiť to, čo robiť chceme. Nemôžeme si pomôcť. Z toho na mnohých úrovniach vzniká závislosť, primárne je to závislosť na sebe.

Tí z nás, ktorí prijímame Ježišovo evanjelium, sme sa vďaka milosti naučili skutočne chcieť robiť to, čo robiť musíme! Čo iného by bola sloboda? Čo iného by bola láska?

Dokážem rozpoznať rozdiel medzi „musím robiť to, čo robiť chcem“ a „chcem robiť to, čo robiť musím“? Ako môže tento posun zmeniť môj život?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Vlastná úvaha

Ten stav „musím robiť to, čo robiť chcem“ je mi dôverne známy. Stav neslobody, prežívania, boja o prežitie, závislosti, otroctva, sirotstva… Nech použijem ktorékoľvek z tých označení, stále je to o tom istom. Aký „postup“ tu ukazuje Rohr?
1. Prijímať evanjelium.
2. Dostať a prijať milosť.
3. Naučiť sa to.
Nedá sa ísť od konca. Najskôr „to žiť“ a potom príde aj tá milosť a nakoniec prijatie. Má to svoj poriadok, svoj postup a svoj čas. Už len samotné naučiť sa nie je jednorazová udalosť. Predpokladá opakovanie, predpokladá chyby a učenie sa z nich. Nie je tam napísané „prijať milosť a bude to“…

Deň šesťdesiaty prvý

„Dávajte si pozor, aby vás neovládla samoľúba pýcha na to, čomu veríte: „Ja pravdu poznám, takže ma neobťažujte s faktami ani s výnimkami.“ Svoju pravdu si často osvojujeme v ranných fázach života a potom už nechceme počuť žiadne ďalšie argumenty. To nás nie len odpojuje od minulosti, ale taktiež to z nás robí niekoho, s kým je neznesiteľné žiť!

Jednou z mnohých úžasných vecí na Ježišovi je to, ako nikdy nemá problém s žiadnou výnimkou. Nedožadoval sa dokonalého poriadku, ale nachádzal Boha v neporiadku, v hriešnikoch, vo vylúčených a postihnutých. Toto je rozhodne nový druh náboženstva.

Nakoľko som otvorený tomu, aby som ustavične revidoval to, čo považujem za pravdu? Nakoľko som ochotný prispôsobovať sa a dozvedať sa to, čo zmení môj pohľad na svet?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň šesťdesiaty

„My sa na Boha dívame filozoficky ako na všemohúceho, všadeprítomného, vševediaceho, dokonalého a nekonečného. Ale pomyslite na Ježiša. Ak je Ježiš dokonalým obrazom božstva (Žd 1; 3) a obrazom neviditeľného Boha (Kor 1; 15), ako sa to potom zlučuje s bezmocným človekom na kríži? I po dvoch tisícročiach je stále ťažké si uvedomiť, ako revolučným symbolom, zjavením a skutočnosťou ukrižovaný Ježiš je. On v podstate povedal: „Boh nie je tým, za koho ho máte.“

Toto sa nemôžeme naučiť len prostredníctvom obyčajných a púhych slov, inak by sme sa to naučili z Písma samotného. My sa učíme, kto Boh je, prostredníctvom vlastnej existencie. Akokoľvek trúfalo to znie, my sa učíme poznávať Boha tým, ako nás doprevádza pri našej dennej existencii. Napríklad zakúsime Ježišovu hlbokú solidaritu s nami pri našich bolestivých príhodách a pri bolestivých príhodách druhých. Vidíme, že stojí pri chudobných, bezmocných a trpiacich vojakoch na oboch stranách každej vojny. Nie, Boh nikdy nie je tým, kým si myslíme, že by byť mal.

Čo som sa dozvedel o Bohu prostredníctvom svojej vlastnej existencie?“  

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty deviaty

„Pre muža je ťažké prijať, že ho Boh miluje jednoducho a proste preto, že Boh je láska. Ešte náročnejšie ale dokážu uveriť, že by ich Boh mohol mať skutočne rád. Že by nás Boh mohol milovať, to sme na istej úrovni ochotný pripustiť, pretože Boh to koniec-koncov má v popise práce. Ale aby nás napadlo, že by nás Boh mohol aj mať rád, žeby mohol mať rád tých obyčajných ľudí, ktorými sme, len z čírej radosti z jeich spoločnosti – to už je pre väčšinu z nás predsa len príliš. Iba žeby v nás videl niečo, čo my sami nevidíme. Čo samozrejme presne tak je.

Pokiaľ uveríme, že by nás Bo mohol mať skutočne rád, je to podľa môjho názoru začiatok skutočne mystického a zrelého kresťanstva. Sami taktiež budete omnoho šťastnejší, pretože vám to umožní začať mať radi sami seba. Koniec-koncov, Boh sa nemôže mýliť.

Aké by to bolo, vedieť že ma má Boh rád?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty ôsmy

„Všetky veľké duchovné tradície nás učia, ako narábať s bolesťou. Pokiaľ vám náboženstvo nepomáha premeniť bolesť v niečo dobré, potom je to nanič náboženstvo. Nie je divu, ž ústredným symbolom kresťanstva je človek trpiaci bolesťou, človek, ktorý tou bolesťou nie je zničený, ale prijíma ju a prechádza ňou ďalej.

Bolesti sa nikdy nezbavujte príliš rýchlo, dokým ste sa od nej nenaučili to, čo vás mohla naučiť. Vzkriesenie sa potom už postará samé o seba. Sľubujem.

Čo ma naučila moja bolesť?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty siedmy

„Naše prianie stať sa Bohom je sčasti zapríčinené tajným presvedčením, že poznáme na všetko odpoveď, a to navyše odpoveď správnu. To nie je zlé, ale nie je to ani moc chytré. Boh je však trpezlivý a pomaly nás vedie k čím ďalej väčšej múdrosti. Zvyčajne to robí tak, že nechá náš svet, ktorý sme si sami vybudovali, rozpadnúť. Náš osobný projekt súkromnej spásy sa musí vždycky vyjaviť ako úplne pomýlený. Odmietanie uznať tento rozpad je v skutočnosti príčinou toho, prečo v náboženstve vzniká dogmatizmus.

Bolesť z rozpadania sveta nazývame utrpením a utrpenie je jedným z Božích prostriedkov, pomocou ktorých nám Boh ukazuje, že náš život je vždycky väčší, než si ho predstavujeme. Viera je tým, čo nás pri tomto utrpení podrží, a vďaka tomu máme možnosť objaviť, že prežiť môžeme iba tak, že sa spoľahneme na omnoho väčší Zdroj.

Boh nás k sebe neustále priťahuje bližšie a bližšie, kúsok po kúsku, ranu za ranou. A my väčšinou ani netušíme, že práve toto sa deje.

Kedy som zakúsil, ako sa mi rozpadá život?

Zakúsil som vtedy Boha, a pokiaľ áno, ako?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty šiesty

„Väčšina z nás chce mať veci na povel alebo aspoň pod kontrolou. Keď sme ale úprimní sami k sebe, uvidíme, že tu vzniká jeden zo základných problémov, ktoré s Bohom máme – problém, že Boh je Boh a nie my. Toto nie je iba teologická záležitosť, ale aj osobná.

Buďme úprimní: skutočne nás štve, že Boh má na povel stvorenie ako celok, zatiaľ čo my sme iba jednotlivé stvorenia. A štve nás to hlavne preto, že vidíme toľko nespravodlivosti, nezmyselnosti a násilia.

Pristihujete sa občas, ako si potajme prajete, aby ste to celé mali na povel vy? Aby ste vy mohli vydávať pokyny? Napadá mi, či práve v tom nespočíva určitý absolútne nevyhnutný zápas s Bohom, tak trochu ako keď si Jakub trúfol bojovať s Božím anjelom, „dokým nezačalo svitať“, a potom odkríval preč s boľavým chrbtom, ale taktiež s novým menom, požehnaním zo skúsenosti, ktorú sám nazýva stretnutím „tvárou v tvár“ (Gn 32; 23 – 32). To nie je zlý dôvod!

Koľko času a energie vydávam na prianie, aby som bol Bohom, aby som bol tým, kto má na povel môj život?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty piaty

„Skutočne šťastný ľudia – ktorí si užívajú svoju slobodu a sú obdarovaný zdravou mierou sebavedomia – sú tí, ktorým sa dostalo prvého dovolenia, dovolenia existovať. V akomsi bode ich života ich maminka alebo tatínko alebo niekto veľmi blízky, ako napríklad prarodič, uistil, že svet je teraz lepší, pretože sú v ňom oni.

Zvyčajne ale potrebujeme takýchto dovolení dostať viac, čo je jedným z možných prínosov priateľstiev, kamarátstiev a manželstva. Bez nich o sebe samotných pochybujeme. Zdá sa teda, že si nemôžeme vystačiť sami – vždycky potrebujeme druhých ako akési zrkadlo. Všetci títo ľudia nás pripravujú na finálne všetkoprijímajúce zrkadlenie, ktorého sa nám dostáva od Boha.

Až keď zažijeme, že niekto tu na zemi má radosť z našej existencie, až potom si trúfneme predstaviť si a pripustiť onú nepodmienenú lásku radikálne dobrotivého Boha. Ako smutné je, pokiaľ my sami tento prvotný dar nevenujeme aspoň jednému človeku, alebo pokiaľ ho sami nikdy nedostaneme.

V kom sa zrkadlila láska radikálne dobrotivého Boha v mojom živote?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň päťdesiaty štvrtý

„Stretli ste niekedy muža, u ktorého sa zdalo, že sa sám v sebe necíti vo svojej koži? Trebárs sa zdal byť skľúčený nejakým nevysloviteľným smútkom, alebo sa neustále ospravedlňoval, či bol naopak nevrlý a hrubý. Predstavte si možnosť, že sa mu ako dieťaťu, keď sa po prvý krát ocitol na svete, nedostalo onoho prvého dovolenia – dovolenia existovať.

Veľa ľudí toto základné dovolenie – či už vyslovené, alebo nevyslovené – nikdy nedostalo. Ich tvár nikto nevzal do dlaní, nepozrel sa im do očí a nepovedal: „Vitaj na svete, prcok. Som šťastný,  že si tu. Mám ťa rád.“ Toto je zásadná a nenahraditeľná rola oboch rodičov, matky i otca.

Dostal som toto prvé dovolenie?
Dávam toto prvé dovolenie svojim blízkym?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.