Deň tridsiaty siedmy

„Každá hrdinská výprava začína parádnou fanfárou a obrovským očakávaním. V polovici cesty však začnete narážať na vlastné limity. Keď je človeku niečo málo cez dvadsať rokov, pripadá mu skvelé byť hrdinom, pristavovať si ku stenám rebríky a šplhať stále vyššie a vyššie, dobíjať to a ono. Kdesi v polovici príbehu vás vaše hrdinstvo nechá bezradných (na holičkách). Trebárs, ako to popisuje Thomas MErton, si uvedomíte, že ste si opreli rebrík o nesprávnu stenu. Alebo cestou zistíte, že ste celkom obyčajný muž. Je možné, že pravé hrdinstvo spočíva práve v prijatí tohto poznania.

Tu určite tkvie príčina toho, prečo Ježišov život prehovára k ľuďom, ktorí narazili na vlastné hranice. Ježiš nepôsobí ako typický hrdina, ale skôr ako obeť, ako niekto, kto podľa mnohých štandardov zlyhal – bol dotlačený do slepej uličky a popravený v najlepších rokoch života.

Je smutné, že väčšina kultúr vychvaľuje a odmeňuje onen ranný heroizmus prvej polovice života, ale akonáhle dôjde na tichú svätosť a oddanosť skutočných svätcov ocitajúcich sa v polovici cesty, odvracajú pohľad.

Ako budú vyzerať záväzky, ktoré na seba beriem, čím viac sa vzdialim od počiatku cesty, kde sa všetko zdá byť žiarivé a nádejné?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.