Čo na zmeny v mojom živote povedia druhý? Všimnú si ich vôbec? Čo povedia na moje behanie, plávanie, turistiku, lozenie? Čo povedia, keď schudnem 20, 30, 40 kíl? A čo, keď budem veselý, radostný, usmievavý, tešiaci sa zo života, šťastný? Keď zmením spôsob komunikácie a zrazu poviem: „toto tvoje konanie ma uráža“, „teraz ma nahnevalo, čo si spravil“, „som smutný kvôli tomuto“, „som v práve, má to byť takto“. Čo povedia a čo si pomyslia, keď budem robiť to, čo považujem za nevyhnutné k tomu, aby som viac ako len prežíval a živoril, keď spravím, čo vidím ako potrebné k tomu, aby som naplno žil? Keď spravím potrebné a potom požiadam o prepáčenie, že som sa nespýtal predom, pretože „ľahšie sa prosí o odpustenie ako o dovolenie“. Potrebujem akútne lekára? Idem hneď za lekárom. V čase, keď je to možné, dodatočne oznámim, kde som bol… Nedopísané…