„Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!“