„Nech sú všetci jedno ako si ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby svet uveril, že si ma ty poslal,“ povedal Ježiš.

Počas včerajšej online adorácie som dostal nový pohľad na jednotu kresťanov. Alebo skôr som dostal nové pochopenie o význame jednoty kresťanov. Už dlhšiu dobu si nad niečím lámem hlavu. Ak je Ježiš v Otcovi a Otec je v ňom, ako to vyzerá? Alebo ak je Boh v nás, ale my v ňom žijeme, čo to znamená? Nakoniec, počas adorácie, keď som vo svojom srdci uvažoval nad touto otázkou, mi to dalo zmysel. Vysvetlenie však bude chvíľu trvať. Dúfam teda, že mi odpustíte, že tento blog je dlhší, ako je bežné. Verím, že vaša vytrvalosť bude odmenená.

Vysvetlenie prišlo od Jána 14, 15–21, ktoré sa začína slovami: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania …“ A aké je jeho prikázanie? „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás (Ján 15,12). Dovoľte mi hovoriť o jednom aspekte lásky. Keď človek miluje iného človeka, potom to, čo je pre neho dôležité, sa stáva dôležitým pre toho, kto miluje. To, čo je dôležité pre Vicki, sa stáva dôležitým pre mňa. Je to preto, lebo Vicki je pre mňa taká dôležitá. Ak má Vicki skutočne silnú potrebu, stáva sa dôležitejšou, ako hocijaká potreba, ktorú mám ja. Ak mám vo svojom srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých, ktoré má Vicki, potom svoje zmením tak, aby boli v súlade s jej. Časť z nej sa stala mojou, alebo by som mohol povedať, že je vo mne. Začal som sa viac podobať na ňu. Podobne, ak milujem Ježiša celým svojím srdcom, potom to, čo je dôležité pre neho, sa stáva dôležitým pre mňa. A ak mám v srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých jeho, potom zmením svoje, aby boli v súlade s ním. Ježiš je vo mne. A ak mám skutočne silnú potrebu (napríklad mám silnú potrebu spásy) a ak ma Ježiš miluje, potom odloží svoje vlastné potreby (vyhnúť sa bolesti a smrti) a pôjde na kríž. Ja som v Ježišovi. Dáva vám to zmysel?  

A z toho vyplýva, že ak milujem Ježiša, budem sa riadiť jeho prikázaniami; nie preto, aby som dokázal svoju poslušnosť, ale preto, že to chcem z celého srdca. Ježiš (vrátane jeho hodnôt, priorít a túžob) je vo mne. Takto chápem verš z Jána 17,21 (vyššie). Ježišove potreby sú v srdci Otca prioritou. Ježiš je v Otcovi. A potreby Otca sú prioritou v Ježišovom srdci. Otec je v Ježišovi. Dáva mi teda logicky zmysel, že Ježiš a Otec majú rovnaké srdce. Ako Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ A Ježišova modlitba je, aby sme všetci boli jedno, rovnako ako Ježiš a Otec sú jedno.

A takto sa s Vicki stále viac zbližujeme. Ako sa Vicki stáva viac podobnou Ježišovi a ja tiež (pretože Ježiš je vo mne a vo Vicki), prirodzene sa k sebe blížime. A to je pre mňa riešenie veľkého problému. Pretože dokážem zmeniť svoje srdce tak, aby odrážalo Vickiino, ale je rozumné to robiť iba do istej miery, aj keď ju naozaj milujem. Prečo? Pretože Vicki nie je dokonalá. Naopak, Vicki môže byť ovplyvnená mojimi potrebami, ale len do istej miery, pretože ani ja nie som dokonalý. Keď to vezmeme do extrému, takáto sebaobetavá láska sa stane pre seba samú škodlivá, ak ten, kto je milovaný, má neprimerané alebo nenaplniteľné potreby. Ale ak sa ja aj Vicki stále viac podobáme Ježišovi, potom neexistuje nijaká hranica jednoty, ktorú môžeme zažiť. Prečo? Pretože Ježiš je dokonalý a dokonale nás miluje. Nielen to, ale aj všetky jeho potreby sú ľahko naplniteľné. Podľa jeho vlastných slov: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké.“

Takže keď sa vrátim k Jánovi 14, k veršu 23, môžem teraz pochopiť slová: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo“ (pretože chce) „a môj Otec ho bude milovať“ (pretože chce) a my prídeme a urobíme si v ňom domov. (Naše srdcia budú zjednotené so Synom aj s Otcom.)

Dúfam, že to pre vás bolo rovnako užitočné ako pre mňa. Boh vám všetkým žehnaj.“