Svaly v ľudskom tele fungujú tak, že keď ich silno zaťažíš, štruktúra svalu sa naruší a vzniknú mikrotrhlinky. Takto poškodené svaly budú rásť. Budú bolieť nie len v ten deň, ale aj niekoľko dní potom. Budete zničený po tréningu. Úplne vyšťavený. Do mŕtva. Unavený.

Ak to s tréningom preženiete príliš môžu sa – prekvapivo – svaly naopak zmenšiť.

Po záťaži svalov nastupuje proces regenerácie. Za istý čas je telo schopné, z materiálu, ktorý má k dispozícii, poškodené svaly opraviť a „zväčšiť“, teda posilniť. Čím viac je sval poškodený, tým viac materiálu musí telo v regenerácii vynaložiť na opravu, a tým dlhšie to trvá, a ak mu niečo zostane, tak pokračuje v budovaní, aby bol sval lepšie pripravený na budúcu záťaž. Ak telu nezostane dosť materiálu na opravu poškodených svalov, tak sval namiesto toho, aby rástol, sa zmenšuje – slabne. Obzvlášť vtedy ak okrem materiálu chýba aj potrebný čas.

To, čo skutočne spôsobuje rast svalu je slabučký zápal, ktorý je dôsledkom pohybu svalov a nie ich poškodenia mikrotrhlinkami pri vysokej záťaži.

Prečo tento úvod z posilňovne?

To, čo v tomto prípade platí vo fyzickom rozmere, platí aj v tom duševnom aj v tom duchovnom.

Môžeme sa sami zdravo zaťažiť: službou, modlitbou, pôstom, prácou… a rásť rýchlo vďaka pohybu a bez ZBYTOČNEJ BOLESTI.

Môžeme sa ale sami aj preťažovať a tak sa duševne či duchovne poškodzovať, nepatrne narúšať integritu. Stále to povedie k rastu, ale cez omnoho viac bolesti dosiahneme menší a pomalší rast. Tu už je nie len užitočná bolesť, ale aj tá ZBYTOČNÁ BOLESŤ.

Môžeme ísť ale aj ďalej a ťažko makať na sebe do úmoru pôstami, modlitbami, prácou, obetami pre druhých, rôznymi službami… dennodenne sa poškodzovať príliš, až na doraz. Ísť deň za dňom na 100 %. Tak, že naše rezervy zdrojov a rýchlosť a schopnosť regenerácie tak tak stačia, aby sme sa udržali kde sme. Alebo nestačia…

… potom sa nám zdá, že zo dňa na deň ideme k horšiemu. Takto sa nie vyprázdňujeme a umenšujeme, ale pustošíme… namiesto toho, aby sme pripravovali cestu Pánovi, tak z cesty robíme púšť. A púšť – pustatina je miestom kde, ako je známe, prebývajú démoni.

Toto sme schopný spraviť sami sebe naším vlastným nasadením na doraz.

Inou nezanedbateľnou stranou úvahy je, že všetky tri prístupy nám môže spôsobiť, takpovediac „naordinovať“, aj druhý človek: rodič, učiteľ, priateľ, partner, predstavený, nadriadený…