Priateľstvo je najdostupnejšou, najpotrebnejšou a najlepšou „terapiou“ akýchkoľvek zranení.

Proces vnútornej premeny je pomalý, ale často doživotne účinný. Každý v ňom spočiatku, naráža na seba, na toho druhého, ale obaja iba v čistom, hlbokom a úprimnom priateľstve zažívajú autentický dotyk lásky a prijatia, pocit výnimočnosti, jedinečnosti, dôležitosti, centra záujmu… zároveň zodpovednosti nečiniť svojho priateľa sklamaným, smutným alebo osamelým. Mať s kým zdieľať bolesť, smútok, strach, hnev, hanbu, zmätok, ale i pokoj, radosť, silu a svoje predsavzatia.

V priateľstve rastú obaja, lebo sa vydali na spoločnú cestu. Každý je raz krok vzadu, raz krok vpredu, ale obaja sú blízko seba, keby bolo treba, aj bez slov.

Pocit výnimočnosti, ktorý nám asi všetkým chýba, dnes pre nás nie je možné zažiť pri najvyššej kvalite inak, ako v slobodnom vzťahu bez očakávaní, ale zato s pocitom, že sme s niekým prepojení, s niekým, kto nám rozumie a môžeme sa dopĺňať.