„Keď sa niekto z členov Skupiny stane obeťou krutosti a násilia, naše sympatie voči nemu nás často pokúšajú, aby sme mu radili. Môžeme vidieť veľmi jasne, že táto situácia presahuje hranice ľudskej dôstojnosti, no napriek tomu si musíme uvedomiť, že nie každý má silu urobiť rozhodný krok alebo radikálne zmeny v spôsobe života.
Ak niekoho nabádam k tomu, aby urobil, čo si myslím, že by som urobil ja v podobnej situácii a dotyčný sa podľa toho bude správať, výsledkom môže byť dokonca ešte väčšia tragédia, za ktorú ponesiem zodpovednosť.
Pomoc, ktorú môžem ponúknuť je myšlienka, že nikto sa nemusí cítiť ako v pasci a že v každej situácii máme na výber.
Pripomienka na dnešný deň
Neviem, aký krok je správny pre niekoho druhého. Môžem ponúknuť len útechu a súcit a dobrý životný príklad, ktorý sa sám snažím vybudovať.
Modlitba
„A napokon: všetci buďte jednej mysle, súcitní, milovníci bratstva, milosrdní, pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí.” (Prvý list Petrov)“