„Urobiť „prvý“ krok nie je záležitosťou toho, že si prečítam slová „priznali sme, že sme bezmocní…“, ale záležitosťou toho, že si tieto slová vštiepim tak hlboko do môjho vedomia, že toto priznanie bude súčasťou môjho spôsobu myslenia a cítenia.

Tento „prvý“ krok môžem čítať a opakovať hoc aj stokrát a napriek tomu ho vo svojom živote nebudem uplatňovať… Až keď skutočne prijmem fakt, že nemám nijakú moc nad iným človekom, nebudem sa už snažiť nútiť človeka s problémom, alebo kohokoľvek iného, aby robil to, čo od neho chcem.

Dosiahol som už takéto zmýšľanie? Dokážem sa tohto problému vzdať?

Pripomienka na dnešný deň

Pozriem sa späť na všetky veci, ktoré som urobil preto, aby som zabránil závislému v pokračovaní jeho závislosti. Dosiahol som tým nejaké zlepšenie v nadávkach, plači, sťažnostiach, obviňovaní, zdôvodňovaní, žiadostiach alebo vyhrážkach? Mám sa dnes lepšie preto, že som premýšľal o týchto márnych gestách? Je môj „človek s problémom“ bližšie k zdraviu alebo je situácia ešte horšia?

„Modlím sa za múdrosť uvedomiť si, že pokrok začína len vtedy, keď som pripravený odpútať sa od myšlienky, že ja sám môžem ovládať a vyriešiť problém niekoho iného.““