Na začiatok asi toľko, že mám F33.1

http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf

Čo je depresia?

„Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.

„Bežný smútok“ nie je depresia. Pozná ho určite každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku, či strate niekoho alebo niečoho dôležitého.  Takýto smútok je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú dočasné, úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však, na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Depresia je vážny stav, je to choroba, ktorá si vyžaduje liečbu “ (Prevzaté z: https://www.dusevnezdravie.sk/depresia-hovorme-o-nej/#_Toc477787971) 

Typy depresie:

(späť na obsah)

• Endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
• Exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške); liečba psychoterapiou.
• Larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
• Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, neurotická depresia a pod.

Aké sú príčiny depresie?

Stresujúce zážitky

Epizóda depresie môže nasledovať bezprostredne po dramatickej príhode, akou je napríklad úmrtie v rodine, rozvod či strata zamestnania.

Psychologické a sociálne faktory

Biologické príčiny vychádzajú z dedičného základu, ale biochemické zmeny v mozgu vyvolávajú aj psychologické podnety. Z psychologického hľadiska je pri vzniku ochorenia veľmi dôležitá schopnosť vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote.

Príznaky depresie (späť na obsah)

Pacienti, ktorí prekonali závažnú depresiu hovoria, že utrpenie pri nej je oveľa horšie ako pri najhorších telesných bolestiach. Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Môže to byť spôsobené rozdielom medzi pohlaviami, hormonálnymi zmenami či dedičnou záťažou. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké.

Pamätajte: Depresia sa dá liečiť. Ak si myslíte, že máte depresiu, vyhľadajte pomoc!

Typické príznaky depresie sú:

• smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je pre depresiu typický
• pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
• pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
• nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
• pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
• vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
• sebaobviňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
• samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
• častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
• podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
• nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
• neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
• zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
• spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
• zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
• pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
• strata apetítu – „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
• strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
• strata záujmu o sex – znížené libido

Diagnostické kritériá depresie (späť na obsah)

(Diagnostické kritériá pre depresívnu epizódu)

V priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):

• depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
• výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia;
• nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
• insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia (zvýšená spavosť);
• psychomotorická agitovanosť (chorobný nepokoj) alebo spomalenie;
• únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
• znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
• znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
• opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu).

V prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy.

Symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog

Symptómy spôsobujú narušenie vykonávania svojej sociálnej roly.

Ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace.

Aká liečba je k dispozícii? Čo môžem od liečby očakávať? (späť na obsah)

Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Máte k dispozícii medikamentóznu liečbu a psychoterapiu. O spôsobe vašej liečby rozhodne váš lekár-psychiater.

Medikamentózna liečba (podávanie liekov):

Antidepresíva sú lieky, ktoré liečia depresiu a sú určené na dlhodobé užívanie, nevzniká na ne závislosť. V súčasnosti máme u nás v SR na trhu minimálne 17 rôznych antidepresív. Predpisuje ich lekár, psychiater, po vyšetrení vášho zdravotného stavu.

Antidepresíva nedodávajú do organizmu žiadne cudzie látky, regulujú len naše vlastné látky v nervových bunkách, ktoré stratili svoju pôvodnú životaschopnosť a pomáhajú im obnoviť pôvodný výkon. Inak povedané, ovplyvňujú hladiny tých neurotransmiterov v mozgu, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia a chuť na jedlo. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti.

Účinok antidepresív sa obvykle plne rozvinie po niekoľkých týždňoch liečby (zvyčajne po 2 týždňoch) a tak stojí za to pokračovať v liečbe i v prípade, že nedošlo k okamžitému zlepšeniu depresívnych príznakov.

Ktoré chyby robia pacienti najčastejšie pri užívaní liekov? (späť na obsah)

“Cítim sa dobre, už lieky nepotrebujem, prestanem ich brať” – váš psychiater lieči mnoho depresívnych ľudí, hovorte s ním o vašich otázkach či a kedy je vhodné liečbu meniť. Vie toho predsa len viac ako váš sused, či kamarátka,

“Lieky si beriem už len občas, keď mi je horšie” – sú lieky, ktoré má význam užívať podľa potreby, napr. proti úzkosti. Ale nie antidepresíva, lebo tie sa užívajú pravidelne, bez prerušenia, inak si vyrábate umelo zhoršenie a kolísanie vášho stavu. Hovoríme, že ide o tzv. syndróm z vysadenia a nasadenia.

“Tie večerné lieky užívam, len keď neviem zaspať” – niektoré večerné lieky môžu pomáhať so spánkom, hoci to nie sú lieky “na spanie”. Ak sú to antidepresíva, tiež ich treba užívať pravidelne, bez vynechania. A naopak. Lieky len na spanie (hypnotiká) užívajte, len keď je to nevyhnutné, lekár by ich mal regulovať.

Psychoterapia

Hovoriť o svojich pocitoch je vždy prospešné, u určitého počtu depresívnych jedincov môže situáciu pomôcť vyriešiť niekoľko psychoterapeutických sedení. Niekedy býva prínosom výmena skúseností v prostredí terapeutickej skupiny.

Najčastejšie sa môžete stretnúť s dvoma typmi prístupu v terapii:

Kognitívne-behaviorálna terapia

Princípom tejto metódy je tvrdenie, že depresia môže byť liečiteľná, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Liečba sa pokúša určitými technikami  presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú nepripravenosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.

Interpersonálna terapia

Jej východiskom je predpoklad, že existuje recipročná interakcia medzi náladou a aktuálnymi životnými udalosťami. Je zvyčajne krátkodobá a sústreďuje sa predovšetkým na rozbor minulých a aktuálnych medziľudských vzťahov, ktoré môžu mať súvis s depresiou (depresívnou náladou). V spolupráci s pacientom vytvára alternatívne schémy reagovania v určitých konkrétnych situáciách a sleduje a vyhodnocuje ich efektívnosť. Základom tejto formy psychoterapie je podporný, stimulujúci a zásadne nekonfrontačný prístup.

Čo môžete pre seba urobiť sami? (späť na obsah)

• nečakajte, až pohár pretečie – zverte sa niekomu so svojimi pocitmi
• skúste cvičiť – je známe, že to často pomôže zmierniť depresiu
• zamyslite sa nad tým, či je vaša strava vyvážená
• vyhnite sa veľkým dávkam alkoholu, ktoré nepochybne môžu vyvolať depresiu, keď pominie bezprostredné uvoľnenie
• netrápte sa tým, že málo spíte, ak vám to pomôže, čítajte si knihu alebo počúvajte rádio
• uvedomte si, že depresia nie je prejavom slabej povahy, ale že ide o chorobu, z ktorej sa zasa uzdravíte i keď tomu teraz nie je ľahké uveriť
• Pamätajte: Depresia sa dá liečiť. Ak si myslíte, že máte depresiu, vyhľadajte pomoc.

Ako môžu pomôcť príbuzní a priatelia? (späť na obsah)

Žiť s niekým, kto má depresiu, môže byť náročné. Tu nájdete tipy, čo robiť, aby ste pomohli niekomu s depresiou, zatiaľ čo sa budete starať aj o seba.

• buďte dobrými, trpezlivými poslucháčmi, počúvajte bez súdenia, poskytnite podporu
• zistite si toho o depresii čo najviac
• povzbudzujte chorého počas rozhovoru, podnecujte ho, aby pokračoval
• uistite postihnutého, že všetko bude zasa v poriadku, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza
• presvedčte sa, či sa chorý dostatočne naje a pomôžte mu vyhýbať sa alkoholu.
• doporučte mu pravidelné cvičenie a spoločenské aktivity
• akúkoľvek zmienku o samovražde berte vážne a presvedčte sa, či o tom vie lekár chorého
• depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy v živote zhruba každého štvrtého človeka. Je dobre liečiteľná a zvládnuteľná, avšak za podmienky, že sa správne diagnostikuje a správne lieči!
• starajte sa aj o seba. Snažte sa nájsť si spôsob na oddych a robte veci, ktoré máte radi tak, ako doteraz

Pamätajte: Keď žijete s niekým, kto trpí depresiou, môžete im pomôcť uzdraviť sa, ale musíte sa vedieť postarať aj o seba.

Prevencia depresie počas starnutia (späť na obsah)

Životné zmeny, ktoré prichádzajú so starnutím, môžu viesť k depresii. Ak sa chcete dozvedieť viac, ako jej predchádzať a liečiť ju vo vyššom veku, čítajte ďalej.

• Depresia je choroba charakterizovaná neustálym smútkom a stratou záujmu o aktivity, ktoré ste si doteraz užívali, sprevádzaná neschopnosťou vykonávať bežné denné aktivity, v trvaní najmenej dvoch týždňov.
• Navyše, ľudia s depresiou majú zväčša pár z nasledujúcich symptómov: strata energie, zmena apetítu, menej alebo viac spánku, úzkosť, znížené sústredenie sa, nerozhodnosť, nepokoj, pocity viny alebo menejcennosti, beznádeje, a pomýšľanie na sebaublíženie alebo samovraždu.
• Depresia u starších ľudí je bežná, ale často je prehliadaná a neliečená.
• Depresia u starších ľudí je často spojená s fyzickým stavom, ako ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, cukrovka alebo chronická bolesť, zložitými životnými situáciami, ako strata partnera, a zníženou schopnosťou robiť veci, ktoré robili v mladosti.
• Starší ľudia majú zvýšené riziko samovraždy.
• Depresia je liečiteľná, terapiou alebo antidepresívami alebo kombináciou oboch.

Čo robiť, ak sa cítite skleslo alebo ak si myslíte, že máte depresiu

• Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete.
• Vyhľadajte odbornú pomoc.
• Pokračujte v aktivitách, ktoré vás bavili, keď vám bolo dobre.
• Ostaňte v spojení. S rodinou a priateľmi.
• Dodržujte pravidelné stravovacie návyky a spánok.
• Pravidelne cvičte, aj keď je to iba krátka prechádzka.
• Vyhýbajte sa požívaniu alkoholu a berte iba predpísané lieky.
• Pamätajte: Dá sa toho urobiť veľa, aby sa dalo depresii predísť a liečiť ju aj vo vyššom veku.

Poznáte niekoho, kto premýšľa o samovražde? (späť na obsah)

Každých 40 sekúnd niekto niekde na svete spácha samovraždu. Pre ľudí so závažnou depresiou nie je nič nezvyčajné, ak uvažujú o samovražde.

Čo by ste mali vedieť, ak sa o niekoho obávate

• Samovraždám sa dá predchádzať
• Hovoriť o samovražde je v poriadku.
• Spýtanie sa na samovraždu nevyprovokuje akt samovraždy. Častokrát to zníži úzkosť a dodá ľuďom pocit porozumenia.

Varovné signály, že niekto seriózne pomýšľa na samovraždu

• Vyhrážanie sa zabitím sa.
• Hovorenie vecí ako „Nikomu nebudem chýbať, keď tu nebudem.”
• Hľadanie spôsobov, ako sa zabiť, napríklad hľadanie prístupu k pesticídom, zbraniam, liekom alebo vyhľadávanie spôsobov samovrážd na internete.
• Rozlúčenie sa s blízkymi rodinnými príslušníkmi a priateľmi, vzdanie sa cenných vecí, napísanie závetu.

Kto je náchylný na samovraždu?

• Ľudia, ktorí sa v minulosti pokúsili vziať si život.
• Niekto s depresiou alebo problémom s alkoholom alebo drogami.
• Tí, ktorí trpia závažným emočným utrpením, napríklad po strate blízkeho alebo rozchode.
• Ľudia trpiaci chronickou bolesťou alebo chorobou.
• Ľudia, ktorí zažili vojnu, násilie, traumu, zneužívanie alebo diskrimináciu.
• Tí, ktorí žijú v spoločenskej izolácii.

Čo môžete urobiť

• Nájdite si vhodný čas a tiché miesto na rozhovor o samovražde s osobou, o ktorú sa obávate. Dajte im vedieť, že ste tam na to, aby ste si ich vypočuli.
• Navrhnite, aby vyhľadali odbornú pomoc, ako doktor, odborník na duševné zdravie, terapeut alebo sociálny pracovník. Ponúknite sa, že ich budete sprevádzať.
• Ak si myslíte, že osoba je v bezprostrednom ohrození, nenechávajte ich samotných. Vyhľadajte odbornú pomoc od pohotovostných služieb, linky dôvery alebo zdravotníckeho pracovníka alebo sa obráťte na členov rodiny.
• Ak osoba, o ktorú sa obávate, žije s vami, uistite sa, že nemá prístup k veciam v domácnosti, s ktorými si môže ublížiť (napríklad pesticídy, zbrane, lieky).
• Ostante s osobou v spojení, aby ste zistili, ako sa má.
• Pamätajte: Ak poznáte niekoho, kto uvažuje o samovražde, porozprávajte sa s ním o tom. Počúvajte s otvorenou mysľou a ponúknite podporu.

Cítite sa, akoby už nemalo zmysel žiť? (späť na obsah)

Ak sa niekedy cítite tak, že život sa zdá taký ťažký, že už nestojí za to žiť, čítajte ďalej.

Čo si môžete myslieť alebo cítiť

• Bolesť je príliš veľká a nedá sa vydržať.
• Cítite sa beznádejne, akoby život už nemal zmysel.
• Ste pohltený negatívnymi a rušivými myšlienkami.
• Neviete si predstaviť iné východisko z vašich problémov ako samovraždu.
• Predstavujete si smrť ako úľavu.
• Myslíte si, že bez vás by bolo všetkým lepšie.
• Cítite sa bezcenný.
• Cítite sa veľmi osamelo, aj keď máte priateľov a rodinu.
• Nerozumiete, prečo takto myslíte a prečo sa takto cítite.

Čo si musíte pamätať

• Nie ste sám. Veľa iných ľudí si prechádza tým, čo vy a sú nažive.
• Hovoriť o samovražde je v poriadku. Môže vám to pomôcť cítiť sa lepšie.
• Keď máte epizódu sebapoškodzovania alebo myšlienok na samovraždu, je to známka emočného utrpenia (zrejme ako následok straty blízkeho, zamestnania, rozchod alebo zažitia násilia alebo zneužívania). Nie ste na vine a môže sa to stať hocikomu.
• Polepší sa vám.
• Existujú ľudia, ktorí vám pomôžu.

Čo môžete urobiť

• Porozprávajte sa s dôveryhodným členom rodiny, priateľom alebo kolegom o svojich pocitoch.
• Ak si myslíte, že ste v bezdprostrednom nebezpečenstve, kontaktujte pohotovostné služby alebo linku dôvery alebo tam choďte osobne.
• Hovorte s odborníkom, ako lekár, odborník na duševné zdravie, terapeut alebo sociálny pracovník.
• Ak ste veriaci, pozhovárajte sa s niekým z komunity, komu dôverujete.
• Pridajte sa k svojpomocnej alebo podpornej skupine ľudí, ktorí zažili sebapoškodzovanie. Viete si navzájom pomôcť.
• Pamätajte: Ak sa cítite, akoby už nemalo zmysel žiť, vyhľadajte pomoc. Nie ste sami. Pomoc je dostupná.

Ako po liečbe? (späť na obsah)

• “Odkedy som mal depresiu, nie som to úplne ja”
• Toto je veľmi citlivá téma a tak k nej treba aj pristupovať.
• Depresia môže po liečbe úplne odznieť – to znamená, že ste naspäť “vo svojej koži”
• Niekedy môžu príznaky mierne zotrvať, alebo sa objaví niečo, čo predtým nebývalo: (napr. sa objavia problémy so sexom, cítite sa menej citliví, akoby ste stratili schopnosť sa naplno radovať, menej si veríte, vyhýbate sa niektorým činnostiam…)
• každý človek má svoj rytmus a kým sa dostane naspäť do svojich koľají, začne si znovu veriť, môže to trvať viac týždňov až mesiacov
• Ak tieto príznaky pretrvávajú aj po 3 mesiacoch, mali by ste o nich hovoriť a osloviť aj psychiatra, aj keď sa vás na ne priamo neopýta.
• Lekár psychiater vám pomôže liečbu upraviť, alebo vám vysvetlí, čo konkrétne sa dá s daným problémom robiť.

“Len aby sa to nevrátilo”

Ak ste prežili depresiu viete, že to bolo kruté trápenie. Po odoznení príznakov si logicky pomyslíte: “už nikdy viac!”. Tento cieľ je fajn, len ho berte s rezervou. Pamätajte, že dobrá liečba a pár zmien v živote môžu riziko návratu výrazne minimalizovať. Nehrajte hru “musíme urobiť všetko, aby sa to už nikdy nevrátilo”, zbytočne sa tým stresujete!

Všeobecné praktické rady pre ľudí trpiacich depresívnym ochorením (späť na obsah)

• Keď sa depresia zalieči, porozprávajte sa spolu v rodine o tom, že je to ochorenie ako ktorékoľvek iné, že to síce bolo ťažké, ale zvládli ste to, a ak sa to ešte niekedy v živote vráti, budete už lepšie pripravení.
• Hľadajte spoločne, čo by sa dalo v každodennom živote zmeniť.

Napríklad:

• rovnomerne rozdeliť záťaž v rodine
• keď depresia odznie, pestujte si pravidelné aktivity, aj športové aj iné záujmy
• snažte sa vylepšiť si vzájomnú komunikáciu, aby ste nedusili problémy v sebe
• nebojte sa o príznakoch voľne komunikovať, nerobte z toho tabu!
• Pripravte si plán, čo budete robiť, ak si všimnete, že sa stav mení (keď sa zhorší spánok, ste zádumčivejší, menej vás bavia aktivity, menej sa smejete)
• Ak je zmena zjavná, trvá to už pár dní a ide to zlým smerom, treba bezodkladne navštíviť psychiatra.
• Nezabudnite, lieky nikdy sami nevysadzujte!

Kľúčové fakty o depresii (späť na obsah)

Depresia je častá duševná porucha. Celosvetovo ňou trpí viac ako 300 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií.

Depresia  patrí vo svete k hlavným dôvodom invalidizácií a výraznou mierou prispieva ku  globálnej  záťaži z chorôb.

Depresiou trpia viac ženy ako muži.

V tom najhoršom depresia vedie k samovražde.

Existujú efektívne spôsoby liečenia depresie.

Aj keď sú liečby depresie známe a účinné, menej ako polovica postihnutých vo svete (v mnohých krajinách menej ako 10%) toto liečenie aj dostane. Bariéry k účinnej liečbe zahŕňajú nedostatok zdrojov, nedostatok zaškolených sprostredkovateľov liečebnej starostlivosti a sociálna stigma spájaná s duševnými poruchami. Ďalšia bariéra účinnej starostlivosti je nepresné vyhodnotenie.

Bremeno depresie a iných duševných stavov je celosvetovo na vzostupe. Rezolúcia Svetového zdravotného zhromaždenia prijatá v máji 2013 volala po ucelenej, koordinovanej odpovedi na mentálne poruchy na úrovni krajín.

• Duševné poruchy sú na celom svete na vzostupe. Medzi rokmi 1990 a 2013 sa počet ľudí trpiacich depresiou a/alebo úzkosťou zvýšil takmer o 50%. Temer 10% svetovej populácie má jednu alebo obe z týchto ťažkostí. Depresia samotná má na svedomí 10% rokov invalidity celosvetovo.
• 1 z 5 ľudí je postihnutý depresiou a úzkosťou.
• Na Slovensku sa na všetky afektívne poruchy lieči 2% populácie, najvyšší výskyt je vo vekovej skupine 55-74, potom 35-54 ročných.
• Depresia zvyšuje aj riziko iných chorôb, ako cukrovka a kardiovaskulárne choroby. Navyše choroby ako cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia zvyšujú riziko depresie.
• Depresia u žien, ktoré práve porodili, môže ovplyvniť vývin novorodenca.
• V mnohých krajinách sveta neexistuje žiadna alebo len malá podpora pre ľudí s duševnými poruchami. Dokonca ani v krajinách s vysokým príjmom takmer 50% ľudí nedostane liečbu.
• Nedostatok liečenia bežných duševných chorôb má vysokú ekonomickú cenu: nové dôkazy štúdie WHO ukazujú, že depresívne a úzkostné poruchy samotné tvoria stratu viac ako trilión dolárov každý rok.
• Duševné poruchy sa dajú diagnostikovať, liečiť a a mnohým sa dá predchádzať relatívne nízkymi nákladmi.

DOPLŇUJÚCE MATERIÁLY:

Samoposudzovacia škála depresie

Kartičky Depresia

Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu

• v priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
  • depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
  • výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia;
  • nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
  • insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia;
  • psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie;
  • únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
  • znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
  • znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
  • opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu).
• v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy
• symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog
• afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly
• ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace^[14]
  
  https://sk.wikipedia.org/wiki/Depresia_(psychol%C3%B3gia)#Diagnostick%C3%A9_krit%C3%A9ri%C3%A1_DSM_IV

MEDZINÁRODNÁ KLASIFIKÁCIA CHORÔB

F 32

DEPRESÍVNE EPIZÓDY

Pri typickej ľahkej, strednej a hlbokej depresívnej epizóde, ako sa opisujú ďalej, trpí pacient na zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity. Narušená je schopnosť radovať sa, oslabený je záujem a schopnosť koncentrácie, častá je nápadná ukonanosť aj po minimálnej námahe. Zvyčajne je narušený spánok a znížená chuť do jedenia. Sebaocenenie a sebadôvera sú takmer vždy znížené, aj pri miernej forme je časté sebaobviňovanie a pocity bezcennosti. Skľúčená nálada len málo kolíše zo dňa na deň, nereaguje na okolnosti a môžu ju sprevádzať tzv. somatické príznaky, ako je strata záujmov a príjemných pocitov, raňajšie zobúdzanie viac hodín pred zvyčajným časom; najhoršia depresia ráno, výrazná psychomotorická retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida. Podľa množstva a závažnosti príznakov sa depresívna epizóda hodnotí ako ľahká, stredná a ťažká (hlboká).

Zahŕňa:
• jednotlivú epizódu
• depresívnej reakcie
• epizodickej depresívnej poruchy
• reaktívnej depresie

Nezahŕňa:
• adaptačnú poruchu (F43.2)
• návratnú depresívnu poruchu (F33.-)
• spojenú s poruchami správania pod F91.- (F92.0)

F32.0 Epizóda ľahkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov.
Pacienta to trápi, ale pravdepodobne je schopný vykonávať väčšinu činností.
F32.1 Epizóda stredne ťažkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje štyrmi alebo viacerými zo spomenutých príznakov. Pacient
má pravdepodobne dosť veľké ťažkosti pri pokračovaní v každodennej činnosti.
F32.2 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov
Ide o epizódu depresie, pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery
a pocity bezcennosti a viny. Časté sú suicidálne myšlienky a činy, a chorí mávajú veľa
somatických príznakov.
Agitovaná depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Veľká depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Vitálna depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi
Epizóda depresie ako pod F32.2, ale s halucináciami, bludmi, psychomotorickou retardáciou
alebo takým ťažkým stuporom, ktorý znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť
samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Halucinácie a bludy môžu, ale nemusia
zodpovedať nálade.
Jednotlivé epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy
F32.8 Iné depresívne psychózy
Atypická depresia
Jednotlivé epizódy larvovanej depresie NS
F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda
Depresia NS
Depresívna porucha NS

F33 RECIDIVUJÚCA DEPRESÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32.-)
bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia).
Môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity
(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou.
Ťažšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s
minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môže zjaviť v ktoromkoľvek období od detstva
po sénium, nástup môže byť prudký alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týždňov až
po viac mesiacov. Riziko, že pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu
mánie, nikdy úplne nepominie, ani po prežití mnohých depresívnych fáz. Ak sa vyskytne
manická fáza, diagnóza sa má zmeniť na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).
Zahŕňa: recidivujúce epizódy
• depresívnej reakcie
• psychogénnej depresie
• reaktívnej depresie
sezónnu depresívnu poruchu
Nezahŕňa: recidivujúce krátke depresívne epizódy (F38.1)

F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je mierna, ako sa
uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze
F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je stredne ťažká, ako sa
uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.
F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je ťažká depresia bez
psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia bez psychotických príznakov
Recidivujúca ťažká depresia bez psychotických príznakov
Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických príznakov
Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov
F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s
psychotickými príznakmi
Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je hlboká depresia s
psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia s psychotickými príznakmi
Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými príznakmi
Recidivujúce ťažké epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy
F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod F33.0 – F33.3, ale v
súčasnosti je bez depresívnych príznakov už viac mesiacov.
F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy
F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
Monopolárna depresia NS