KKC 1716 Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia. (KKC 2546) Ich vyhlásenie preberá prisľúbenia dané vyvolenému národu od čias Abraháma. Privádza ich k dokonalosti tým, že ich už nezameriava iba na vlastnenie určitej krajiny, ale na nebeské kráľovstvo: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ Mt 5, 3 – 12

KKC 1717 Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista (KKC 459) a opisujú jeho lásku; vyjadrujú povolanie veriacich pridružených k sláve jeho umučenia a zmŕtvychvstania; objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života; (KKC1820) sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tajomným spôsobom dostávajú; začali sa uskutočňovať v živote Panny Márie a všetkých svätých.

KKC 2546 „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3). Blahoslavenstvá zjavujú poriadok šťastia a milosti, krásy a pokoja. (KKC 1716) Ježiš velebí radosť chudobných, ktorých už je Božie kráľovstvo.
„Domnievam sa, že Slovo nazýva chudobou v duchu dobrovoľnú pokoru ducha a ako príklad tejto [pokory] nám Apoštol predkladá chudobu Boha, keď hovorí: ,Ktorý, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným‘ (2 Kor 8, 9).“

KKC 459 Slovo sa stalo telom, aby nám bolo vzorom svätosti: (KKC 520, KKC 823) „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa…“(KKC 2012) (Mt 11, 29). „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). A Otec na vrchu premenenia prikazuje: „Počúvajte ho!“ (Mk 9, 7). Ježiš je naozaj vzorom blahoslavenstiev a normou nového zákona: (KKC 1717, 1965) „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12). Táto láska zahŕňa v sebe naozajstnú obetu seba samého pri jeho nasledovaní.

KKC 1820 Kresťanská nádej sa rozvíja už od začiatku Ježišovho kázania v posolstve blahoslavenstiev. (KKC 1716) Blahoslavenstvá povznášajú našu nádej k nebu ako k novej Zasľúbenej zemi; vyznačujú nádeji cestu cez skúšky, ktoré očakávajú Ježišových učeníkov. Ale pre zásluhy Ježiša Krista a jeho umučenia nás Boh uchováva v „nádeji“, ktorá „nezahanbuje“ (Rim 5, 5). Nádej je bezpečná a pevná „kotva duše“, ktorá preniká až tam, „kam za nás ako predchodca vošiel Ježiš“ (Hebr 6, 19 – 20). Je aj zbraňou, ktorá nás chráni v boji o spásu: „Oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu“ (1 Sol 5, 8). Zabezpečuje nám radosť ešte aj v skúške: „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví“ (Rim 12, 12). Nádej sa prejavuje a živí modlitbou, celkom osobitne modlitbou Otče náš, (KKC 2772) ktorá je súhrnom všetkého, po čom nádej vzbudzuje v nás túžbu.