/ Cirkev

História ruženca

Veľa ľudí si myslí, že modlitbu ruženca vymyslel svätý Dominik Guzman (1170-1221), zakladateľ Dominikánov. Na mnohých obrazoch je totiž znázornená Panna Mária, ako podáva ruženec sv. Dominikovi. Existuje aj legenda, ako sa Panna Mária zjavila Dominikovi vo sne a dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie (zjavenie z roku 1214). No nie je to tak. Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal.

Mníšske rády ranného a vrcholného stredoveku sa každý deň modlievali žalmy. Bežnou praxou bolo mať v kláštore jeden skutočne veľký žaltár, z ktorého bratia spoločne čítali a modlili sa žalmy. Zaužívané bolo modliť sa 150 žalmov aspoň behom jedného týždňa, no za ideál sa považovalo pomodliť sa ich behom jediného dňa.

V komunitách žili rôzni bratia s rôznym pôvodom a schopnosťami. Nie všetkým schopnosti, alebo pôvod dovolili naučiť sa čítať a tak, aby sa pohli pripojiť do spoločnej modlitby, mohli sa modliť 150 otčenášov. Otče náš, alebo po latinsky aj Páter Noster, sa im stal každodennou modlitbou, kým sa naučili čítať, ak sa im to podarilo.

Aby sa lepšie mohli sústrediť na modlitbu vznikali rôzne pomôcky na počítanie: od kôpky kamienkov, ktoré sa vyberali z misky, alebo prekladali z kôpky na kôpku, cez počítanie ľanových semienok, alebo uzlíkov na šnúrke, až po patričky – pomôcku, ktorej názov odvodzujeme práve od latinskej modlitby Páter noster. Je tu zjavné, že počítanie modlitieb je omnoho staršie ako samotná modlitba ruženca.

Táto modlitba (patričiek) sa rozšírila z mníšskych kláštorov aj medzi veriacich laikov. Najstarší záznam o výrobni patričiek pre verejnosť pochádza z 12. storočia z Londýnskej ulice Pater Noster Row a boli to nám známe zrnká spojené niťou do jedného celku, akurát ich bolo v jednej neprerušovanej rade 150.

Niekedy v priebehu 11. storočia sa objavuje modlitba k úcte Panny Márie, ktorú nazývali Zdrava´s Mária. Bola zložená z dvoch novozákonných úryvkov: pozdravu, ktorý adresuje archanjel Gabriel Panne Márii (Lk 1, 28b) a pozdravu, ktorým Alžbeta víta Pannu Máriu s Ježišom v lone u seba doma (Lk 1, 42b) a vyzerala približne takto a v tejto forme sa používala viac ako dve storočia:

„Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“
Amen!

Táto modlitba sa, najmä vplyvom veľkých mariánskych ctiteľov, medzi nimi vynikal najmä Bernard z Clairvaux, stala rozšírenou a populárnou a časom sa pripojila k modlitbovej tradícii 150 otčenášov. V 11. – 13. storočí to ale bezo sporu boli dva samostatné prúdy (150 otčenášov a 150 Zdravasov), ktoré sa ešte len začali spájať až po vzniku mariánskych žaltárov okolo roku 1130.

Pôvodným zámerom Mariánskeho ruženca bolo vytvoriť pre laikov (zväčša negramotných) prístupnú modlitbu napodobňujúcu žaltár mníchov, obdobne ako Patričky. Išlo teda o opakovanú mariánsku modlitbu ako náhradu žalmov, ktoré si ľudia nemohli zapamätať, preto žalmy nahradili stopäťdesiatimi jednoduchým vzývaniami Panny Márie. 

Najstaršie formy mariánskych ružencov sú známe z druhej polovice 12. storočia až prvej polovice 13. storočia z kláštorov benediktínov a predovšetkým cisterciánov (ako bol aj Bernard), ktorých chrámy boli zasvätené Panne Márii. Takto sa ruženec vyvíjal súbežne tak v latinskom, ako aj v nemeckom jazykovom prostredí.

Neskôr išla táto modlitba trochu do úzadia, ľudí trápili morové epidémie a aj v cirkvi bolo viacero problémov ako trojpápežstvo, avignonské zajatie a podobne.

V 15. storočí začal nemecký kartuzián Henrich Kalkarský za prvou časťou každého Zdravasu dopĺňať invokácie – zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie, čo bolo náročné na zapamätanie, keďže ich pripravil 150.

V rokoch 1410 – 1439 (niekto uvádza 1382 – 1460) Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, redukuje počet zamyslení a predkladá veriacim po prvýkrát v písanej podobe aj Mariánsky žaltár (žaltár – pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. 

V rôznych regiónoch však vznikali najrôznejšie obdoby Mariánskeho žaltára a počet rôznych úryvkov z evanjelia dosahoval až 300.

Dominikán blahoslavený Alan de la Roche (1428-1478) 150 Zdravasov rozdelil na 15 desiatkov, pričom každý sa začínal otčenášom, potom nasledovalo 10 x Zdrava´s, pričom každý Zdravas bol zakončený invokáciou. Bl. Alan ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia, ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného. Ním spísaný Mariánsky žaltár sa začal už za jeho života nazývať: “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”.

Tento dominikán zomrel v roku 1475 a vieme, že už v roku 1483 existovalo ružencové bratstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo také ružencové tajomstvá, ako ich poznáme my dnes.

Hoci niektoré zdroje uvádzajú, že ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral oných 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu tak, ako ich poznáme dnes.

Po ustálení modlitby ruženca koncom 15. storočia to boli práve dominikáni, ktorí sa túto modlitbu snažili rozšíriť medzi ľuďmi, do tej doby išlo skôr o modlitbu známu v okolí mníšskych a rehoľných kláštorov.  Výrazne sa rozšírila keď sa v 15. a 16. storočí veriaci začali združovať do ružencových bratstiev a boli zahájené ružencové slávnosti s procesiami, mimo iné aj na obranu proti reformácii.

Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V. (1566-1572), ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec, štandardizoval ho a uviedol pre celú cirkev. Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila.

V roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…”

V roku 2002 narušil onú pôvodnú symboliku čísla 150 pápež Ján Pavol II. apoštolským listom Rosarium Virginis Mariae, ktorý zavádza ďalšiu (štvrtú a nepovinnú) časť ruženca – tajomstvá ruženca svetla. 

Ako sa modliť ruženec?

Vôbec nie je nevyhnutné a potrebné do každého Zdravas vkladať tajomstvo desiatku. Vhodné je uviesť ho pred modlitbou Otče náš, najlepšie po krátkom úryvku z Písma.